Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy v parlamente
Zákon o klamaní telom: Ak je zákon poslancami označený za jednoduchý, nebude mu nikto rozumieť. Ak je zákon poslancami označený za zložitý, bude o veci, ktorej porozumie i malé dieťa.
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
Futbalový zákon: Pravidlá v parlamente určuje ten, kto vyhral voľby.
(Murphyho zákonník)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Láska je víťazstvom predstáv nad realitou. Sex je víťazstvom reality nad predstavami.
Zákon posledného slova: Žena musí mať v každej hádke posledné slovo. Ak náhodou nie, tak je to začiatok novej hádky.
Jediný spôsob ako dosiahnuť, aby manželka venovala pozornosť tomu, čo hovoríte, je predstierať, že hovoríte zo spánku.
(Murphyho zákonník)
Kapitola: Murphyho desatoro
1. Nič nie je v živote také dobré, ako sa to zdá na prvý pohľad.
2. Nič nejde tak ľahko, ako si človek predstavuje.
8. Ak teoreticky existuje 50 % pravdepodobnosť, že sa niečo zlé stane, potom sa to stane v deviatich prípadoch z desiatich.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)