Štát prispeje na splátky úverov najviac 150 eur mesačne
13. 12. 2023
Je stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy. Štát bude oprávneným osobám od budúceho roka prispievať na zvýšenú úhradu splátky hypotéky, ku ktorej môže dôjsť pri jej refixácii. Výška novej štátnej sociálnej dávky bude 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Vyplýva to zo zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie z dielne ministerstva práce, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila. Rokovala o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
„V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby," zdôvodnil svoj návrh rezort práce.
Do budúcnosti bude možnosť stanoviť každý rok v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku. Na účely poskytovania príspevku je stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Výrobcovia liekov kritizujú novelu revízie úhrad liekov, pacienti si vraj doplatia viac
5. 4. 2019
Revízia mení úhradové skupiny. Ministerstvo zdravotníctva chce vytvárať jasné a predvídateľné podmienky tak pre farmaceutické firmy, ako aj pre platcov. Informovalo o tom v reakcii na kritiku Asociácie generických výrobcov liekov GENAS. Tá nesúhlasí s novelou revízie úhrad liekov, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) na podnet súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera. Podľa asociácie to prinesie zvýšenie doplatkov pacientov za lieky.
Revízia úhrad liekov mení úhradové skupiny, ktoré zohľadňujú terapeutickú indikáciu a štandardnú dávku liečiva v lieku."Predovšetkým dbáme na to, aby pacient bez medicínskych obmedzení mal dostupnú liečbu bez doplatku. Zmeny sa týkajú celého kategorizačného zoznamu a prihliadalo sa najmä na to, aby lieky s rovnakou účinnou látkou mali rovnakú úhradu zdravotnej poisťovne a aby v novovzniknutých úhradových skupinách boli lieky s nulovým alebo dostupným doplatkom pre pacienta," uviedlo ministerstvo. Pripomenulo, že lieky v úhradovej skupine sú z medicínskeho hľadiska navzájom zameniteľné, tým pádom v prípade potreby zmeny lieku to pacient negatívne nepocíti, pretože účinná látka zostáva rovnaká. "Zmení sa len názov lieku, účinnosť liečby zostáva zachovaná, nakoľko zostane rovnaká účinná látka," dodalo ministerstvo. Ako ďalej informoval rezort zdravotníctva, revízia úhrad sa vykonáva pravidelne každý štvrťrok, pričom hlavným cieľom je zohľadniť cenotvorbu v dôsledku vstupu generických a biosimilárnych liekov. "Čo sa týka výhrad zo strany Asociácie generických výrobcov, sami tvrdia, že podpora užívania generických liekov je najlepšou cestou ako tlmiť zvyšovanie nákladov na liečbu bez ovplyvnenia jej kvality, s čím plne súhlasíme," ukončilo ministerstvo. Asociácia generických výrobcov liekov v pondelok taktiež upozornila, že pri pacientoch, ktorí nebudú môcť alebo chcieť akceptovať nové doplatky, bude lekár musieť meniť zavedenú liečbu za liečbu s nižším doplatkom. "Pri tých pacientoch, ktorí užívajú viacero liekov, môže nastať súčasne zmena vo viacerých liečbach u rôznych špecialistov a vylúčiť sa nedá dekompenzácia pacienta," uviedla prezidentka asociácie GENAS Terézia Szádocka. Podľa asociácie práve pre možné ohrozenie pacientov revíziu ministerstvo zdravotníctva už dvakrát zamietlo – raz minister Tomáš Drucker, druhýkrát koncom minulého roka ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. "Napríklad viacerým liekom zo skupiny psychofarmák teraz výrazne stúpnu doplatky. Psychiatrickí pacienti sú pritom na zmenu liečby veľmi senzitívni," upozornila asociácia vo svojom stanovisku.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensku sa podarilo predať dlhopisy za miliardu eur
3. 4. 2019
O transakciu malo záujem vyše 150 investorov a dopyt presiahol päť miliárd. Slovenská republika sa úspešne vrátila na medzinárodné kapitálové trhy a vďaka novej 11-ročnej emisii dlhopisov získala prostriedky v objeme jednej miliardy eur. O transakciu malo záujem viac ako 150 investorov a celkový dopyt presiahol päť miliárd eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Slovenská republika pridelila mandát Deutsche Bank, HSBC, NATIXIS, Société Générale a Všeobecnej úverovej banke ako Spoločným vedúcim manažérom tejto transakcie.
"Priaznivé trhové podmienky umožnili Slovenskej republike získať zdroje v objeme jednej miliardy eur splatné 9. apríla 2030 za rizikovú prirážku 21 bázických bodov nad úrokové swapy," informoval Ardal. Na transakcii sa zúčastnilo viac ako 150 investorov, pričom celkový dopyt presiahol päť miliárd eur. "V utorok ráno za priaznivých trhových podmienok SR otvorila knihy s úvodnou indikáciou rizikovej prirážky na úrovni okolo 30 bázických bodov nad úrokové swapy pre 11-ročnú emisiu v objeme jednej miliardy a v priebehu 1,5 hodiny dopyt dosiahol tri miliardy eur," vyčíslil Ardal. Následne banky upravili oficiálne odporúčanie rizikovej prirážky na úroveň okolo 25 bázických bodov nad úrokové swapy. "Dopyt investorov si udržal rastúci trend a presiahol päť miliárd eur, čo umožnilo bankám zatvoriť knihu už po 2,5 hodine od jej otvorenia a stanoviť rizikovú prirážku pre novú emisiu dlhopisov s objemom jednej miliardy eur na úrovni 21 bázických bodov nad úrokové swapy, čo predstavuje zlepšenie o približne 9 bázických bodov oproti úvodnej indikácii a jeden bázický bod pod krivkou reálnej ceny. "Päťnásobný dopyt v porovnaní s objemom vydávanej emisie znamená najvyšší záujem investorov po dlhových cenných papieroch v regióne strednej a východnej Európy od júna 2018," priblížil Ardal. Zloženie investorov bolo vysoko diverzifikované, a to tak z hľadiska geografického, ako aj z hľadiska typu investora. Najväčší záujem mali investori z Francúzska, Rakúska, Nemecka, ale aj zo Slovenska a Veľkej Británie. Dlhopisy nakúpili aj investori zo Škandinávie a južnej Európy. Z hľadiska typu investorov najvyšší dopyt mali manažéri fondov, banky a poisťovne.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Európski investori zhoršili hodnotenie slovenskej ekonomiky, krízy sa ale neboja
3. 4. 2019
V prieskume medzi investormi obhájilo prvú priečku Česko. Očakávania európskych investorov v hodnotení vývoja slovenskej ekonomiky sa mierne zhoršili, avšak kríza nie je na obzore. Ako ďalej na utorkovej tlačovej konferencii informoval hovorca Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Markus Halt, každý druhý podnik hodnotí súčasnú situáciu na Slovensku ako dobrú, s ďalším zlepšovaním počas roka však počíta už menej firiem.
"Žiadna kríza nie je v dohľade, hoci nálada sa mierne zhoršila," doplnil konateľ komory Peter Kompalla. Podľa neho existujú určité výzvy pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, ale z hľadiska regiónu je na tom Slovensko dobre. Z prieskumu konjunktúry na Slovensku vyplýva, že polovica opýtaných hodnotí súčasnú situáciu na Slovensku pozitívne. Je to o 13 percent menej ako rok predtým. "Ten obraz je celkom potešiteľný," skonštatoval Halt. Podľa neho odzrkadľuje úspešný rok 2018, kedy podniky mali celkom vysoký počet zákaziek. Iný obraz však nastal, keď sa respondentov pýtali na očakávania. Len každý desiaty podnik očakáva, že slovenská ekonomika na tom bude lepšie ako vlani. "Je to pomerne prekvapujúce, lebo na základe oficiálnych prognóz by mal rast slovenskej ekonomiky byť medzi tromi až štyrmi percentami," povedal Halt. Očakávania vývoja vo vlastnej firme vychádzajú vo všeobecnosti optimisticky. Každý tretí podnik počíta s lepšími obchodmi. A tiež je podľa Halta potešiteľné, že tieto firmy hľadajú ďalších zamestnancov, pričom 31 percent firiem by chcelo zvýšiť počet svojich pracovníkov. Firmy majú záujem zároveň zvyšovať investície, vyjadrilo sa tak 36 percent respondentov. Vo všeobecnosti hodnotia účastníci prieskumu Slovenskú republiku ako druhú najatraktívnejšiu investičnú lokalitu v strednej a východnej Európe. Ako aj v minulých rokoch je na prvom mieste Česká republika. Estónsko a Poľsko obsadili tretie a štvrté miesto. Podiel spoločností, ktoré by zopakovali svoju investíciu na Slovensku aj v súčasných podmienkach klesol z 80 na 73 percent. Dôvodom tohto poklesu je podľa Kompallu zvyšovanie nákladov. Spoločnosti očakávajú v oblasti mzdových nákladov nárast v tomto roku o takmer osem percent, čo je viac ako priemer z posledných rokov. Informácie vyplývajú z aktuálneho prieskumu medzi investormi, na ktorom sa podieľali Advantage Austria Bratislava, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Holandská obchodná komora v SR, Švédska obchodná komora v SR a Slovensko-rakúska obchodná komora. Prieskum sa uskutočnil vo februári a v marci tohto roka, pričom oslovených bolo 127 firiem pôsobiacich na Slovensku, z ktorých 85 percent má vlastníkov z iných európskych štátov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Mestá a obce odmietajú zmeny vo financovaní sociálnych služieb.
1. 4. 2019
Mestá sa stanú finančným tútorom nekontrolovaných požiadaviek, obáva sa ZMOS. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) odmieta zmeny financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb z rozpočtov samospráv. K novele zákona z dielne ministerstiev zdravotníctva a práce, ktorá zmeny prináša, preto v rámci medzirezortného pripomienkové konania predložilo svoje výhrady.
Náklady sú nekontrolovateľné, tvrdia mestá. "Nemožno počítať s tým, že mestá a obce sa stanú finančným tútorom nekontrolovaných požiadaviek a nárokov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb pri financovaní prevádzkových nákladov ich sociálnych zariadení," zdôrazňuje výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Výšku prevádzkových nákladov neverejných sociálnych zariadení označuje ako nekontrolovateľnú a tvrdí, že je to v rozpore so zákonom. Mestá a obce sú povinné poskytnúť, respektíve zabezpečiť poskytovanie sociálnych služieb pre svojich občanov. "Financovať prevádzkové náklady neverejným poskytovateľom momentálne ukladá zákon obciam a mestám len v tom prípade, ak si sociálnu službu u neverejného poskytovateľa samospráva objedná," priblížil hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Paradoxy v novele .Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ďalších právnych noriem má podľa ZMOS viaceré legislatívne paradoxy. "Navrhovaný mechanizmus financovania výrazne zvýši príspevok na prevádzku neverejným poskytovateľom, nakoľko sa pri výpočte výšky príspevku nebude brať do úvahy výška platby klienta u neverejného poskytovala, čo znamená, že samospráva paradoxne zo svojich rozpočtov nebude doplácať tým neverejným poskytovateľom, ktorí majú nízke platby klientov, ale tým, ktorých platby sú neúmerne vysoké v porovnaní s platbami v zariadeniach samosprávnych krajoch alebo v obecných zariadeniach," dopĺňa starostka obce Janova Lehota a predsedníčka sociálnej sekcie Rady ZMOS Božena Kováčová. ZMOS tiež poukazuje na to, že návrh novely zákona v doložke vplyvov nepočíta so žiadnymi výdavkami pre mestá a obce v tomto ani v budúcich rokoch. Rovnako, že optimalizácia prevádzky verejných zariadení spojená s účelovou zmenou trvalého pobytu občana do samosprávy, ktorá má vytvorené dobré podmienky na poskytovanie sociálnej služby, by pre túto samosprávu znamenala ďalší finančný trest.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)