Štát prispeje na splátky úverov najviac 150 eur mesačne
13. 12. 2023
Je stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy. Štát bude oprávneným osobám od budúceho roka prispievať na zvýšenú úhradu splátky hypotéky, ku ktorej môže dôjsť pri jej refixácii. Výška novej štátnej sociálnej dávky bude 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Vyplýva to zo zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie z dielne ministerstva práce, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila. Rokovala o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
„V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby," zdôvodnil svoj návrh rezort práce.
Do budúcnosti bude možnosť stanoviť každý rok v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku. Na účely poskytovania príspevku je stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Lacné peniaze
1. 10. 2009
Môže ekonomika rásť, keď sa spolu viac spotrebuje ako sa vyprodukujú dôchodky? Môže, ale v takom prípade sa peniaze musia požičať a minúť nielen na spotrebu, ale viac na investovanie tak, aby sa z budúcich vyprodukovaných dôchodkov najprv splatili dlžoby a zvyšok sa znovu investoval alebo usporil.
V USA však tento mechanizmus ekonomického rastu nefungoval. Účastníci trhu míňali viac ako vyprodukovali, k čomu zneužívali aj postavenie dolára ako svetovej rezervnej meny, navyše manipuláciou úrokovej sadzby dostávali do ekonomiky lacné peniaze.
Keby ich investovali, a nekupovali väčšinou veci, ktoré neprinášali ďalšie dôchodky, z ktorých sa požičané peniaze nedali splácať, nebolo by sa nič stalo. O tom, že USA si viac požičiavali na spotrebu ako na investovanie svedčí, že ich ročné deficity narastali rýchlejšie ako hrubý domáci produkt.
Keď sa tento neudržateľný reprodukčný kolobeh čoraz viac zadrhával, po zrušení zlatého štandardu nebol žiadny technický problém. Nedostatok likviditných dolárov a teda aj splácanie dlhov veriteľom sa riešili vytlačením inflačných peňazí. Tie navyše neboli kryté ničím, alebo len povesťou najsilnejšej ekonomiky sveta, ktorá si nárokovala byť policajtom svetového poriadku.
Preto sa nemôžeme čudovať, že na trhu sa ponúkala čoraz vyššia masa lacných peňazí. Lacné peniaze úplne zdegradovali hodnotový peňažný systém, pod čím treba rozumieť nereálny a papierovo vykazovaný rast bohatstva všetkých účastníkov trhu, ktorého bubliny museli raz spľasknúť a stalo sa.
Ohlodané peniaze fungovali síce ako prostriedok výmeny a zúčtovacej jednotky, ale nedokázali plniť funkciu uchovávateľa hodnôt z dôvodu, že stratili kúpnu silu. Dôvodom bola skutočnosť, že celý svet bol zaplavený nadbytočnou masou lacných peňazí, čo sú dnes nesplácané úvery a ich klony s priliehavým pomenovaním, toxické cenné papiere.
To, že peniaze sa čoraz menej vymieňali za tovary a služby a čoraz viac za samých seba, bez poznania vnútornej reálnej hodnoty, je aj príčinou terajšej hospodárskej a finančnej krízy.
Štátny príspevok na podnikanie patrí k najžiadanejším opatreniam
1. 10. 2009
Zákon neupravuje lehotu poskytovania štátneho príspevku na podnikanie. Tento sa začal najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou realizovať aj po vyše siedmich mesiacoch. Čas, ako dlho trvá vybavenia žiadosti o príspevok sa nedá presne stanoviť. Napriek tomu štátny príspevok na podnikanie patrí k najžiadanejším a najúspešnejším opatreniam aktívnej politiky trhu práce.
Najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou sa projekt, ktorý je z 85 % financovaný z Európskeho sociálneho fondu, teší veľkej popularite najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Štandardné lehoty predlžuje práve veľký záujem o tento príspevok.
Na uchádzača, ktorý sa o príspevok rozhodne požiadať, čakajú mnohé čakacie lehoty. Po splnení prvej podmienky, že žiadateľ je v evidencii úradu práce zaradený najmenej tri mesiace, môže podať žiadosť o absolvovanie praktickej prípravy. Praktickú prípravu si organizujú jednotlivé úrady práce.
Oficiálne požiadať o nenávratný príspevok uchádzač môže až po absolvovaní praktickej prípravy a následne obhájiť projekt pred komisiou. Celá procedúra vrátane trojmesačnej evidencie presahuje v niektorých regiónoch obdobie polroka.
IBM plánuje vytvoriť nové pracovné miesta
30. 9. 2009
Na Slovensku by malo byť jednoduchšie zamestnať sa v odvetví informačných technológií. Niekoľko stoviek nových pracovných miest pre vysokokvalifikovaných zamestnancov plánuje vytvoriť IBM. Konkrétne má v pláne prijať do konca tohto roka 500 ľudí.
Aj keď šance majú i absolventi stredných škôl, firma má záujem prijať predovšetkým ľudí s vysokoškolským diplomom. Spoločnosť na Slovensku v súčasnosti zamestnáva viac ako 3 500 zamestnancov, z nich až 80 % tvoria ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
Zlúčenie zdravotných poisťovní VšZP a SPK
30. 9. 2009
Dnes bude vláda rozhodovať o zlúčení Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) a Spoločnej zdravotnej poisťovne, ako aj o zvýšení základného imania VšZP. To sa má navýšiť do konca októbra o 100 %, čo predstavuje 65,1 milióna € (1,96 miliardy Sk).
Prostriedky budú pochádzať zo štátnych finančných aktív. Tento krok má VšZP pomôcť preklenúť tohtoročný deficit, a tiež obdobie do konca konsolidácie v rámci zlučovania. Ministerstvo zdravotníctva SR zvažovalo aj návratnú finančnú výpomoc, nakoniec sa však rozhodlo pre navýšenie základného imania.
Obe štátne poisťovne by sa mali zlúčiť v roku 2010, pričom ostane iba VšZP, ktorá bude mať vyše 3,5 milióna poistencov. Predpokladá sa, že proces konsolidácie bude trvať do roku 2011. Tento krok by mal prispieť k výraznejšie znižovaniu dopadov hospodárskej krízy.
Zmeny čaká aj udeľovanie pobytov cudzincom. Určité kategórie cudzincov na základe novely zákona o pobyte cudzincov nebudú musieť mať prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od vstupu na územie SR. Ak budú mať príslušné pracovné povolenia, môžu začať pracovať hneď po vstupe na Slovensko.
Podporiť ďalšie vzdelávanie a rozšíriť možnosti rekvalifikácie najmä strednej a staršej generácie, ktorá sa na trhu práce uplatňuje čoraz častejšie, si kladie zákon o celoživotnom vzdelávaní. Hlavným cieľom návrhu je vytvoriť predpoklady na zabezpečenie fungovania ďalšieho vzdelávania ako súčasti celoživotného a zvýšiť jeho kvalitu.
Vláda sa bude zaoberať aj návrhom na finančné zabezpečenie zvýšenia počtu prijatých uchádzačov na štúdium na vysokej škole.