Štát prispeje na splátky úverov najviac 150 eur mesačne
13. 12. 2023
Je stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy. Štát bude oprávneným osobám od budúceho roka prispievať na zvýšenú úhradu splátky hypotéky, ku ktorej môže dôjsť pri jej refixácii. Výška novej štátnej sociálnej dávky bude 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Vyplýva to zo zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie z dielne ministerstva práce, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila. Rokovala o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
„V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby," zdôvodnil svoj návrh rezort práce.
Do budúcnosti bude možnosť stanoviť každý rok v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku. Na účely poskytovania príspevku je stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Bratislava je tretí najbohatší región únie
2. 3. 2017
Bratislavský kraj sa umiestnil na treťom mieste z 263 regiónov Európskej únie (EÚ) podľa HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS). Vyplýva to z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia.
Štandard kúpnej sily porovnáva kúpnu silu regiónov členských štátov EÚ, ktoré používajú rozdielne meny a v ktorých sa líšia cenové hladiny. Má vyrovnávajúci účinok, pretože v EÚ sú veľmi bohaté regióny s vysokým HDP na obyvateľa vyjadreným v eurách (Londýn, Paríž, či Madrid), no nezohľadňuje vyššie životné náklady v týchto regiónoch. V skratke, vyjadruje HDP regiónov EÚ, ktorý je očistený o cenovú úroveň. Používa spotrebný kôš, ktorého priemer regiónov celej EÚ má hodnotu 100. Ostatné regióny Slovenska sa umiestnili v druhej polovici rebríčka. Západné Slovensko skončilo na 196. mieste (skóre: 72), nasleduje región Stredné Slovensko, ktorý obsadil 226. miesto (skóre: 60) a Východné Slovensko, ktoré so skóre 52 obsadilo 241. miesto. Prečo sa Bratislava umiestnila spomedzi všetkých regiónov na treťom mieste a predbehla oblasti známe svojou ekonomickou silou? Kamil Boros z X-Trade Brokers pre HNonline.sk uviedol, že to súvisí s pozíciou Bratislavy v slovenskej ekonomike. "Naša ekonomika je centralizovaná, takmer všetky veľké firmy a vládne inštitúcie majú formálne sídlo v Bratislave," uviedol. "Takto nastavené pravidlá nadhodnocujú Bratislavu a podhodnocujú zvyšok Slovenska," myslí si Boros. "Skresľujúce sú aj údaje ´na hlavu´," dodáva. "Oficiálne žije v Bratislave vyše 400-tisíc ľudí, no reálny počet je ďaleko vyšší," uzatvára Boros. Ďalším faktorom je veľkosť regiónu. Rebríček zohľadňuje Londýn a okolie, teda aj ostatné a ekonomicky menej silné regióny na okraji britskej metropoly. Rovnako v rebríčku nájdeme Île-de-France, teda administratívny región Paríža a jeho okolia aj s jeho menej výkonnými oblasťami.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si prácu nájdu čoraz ľahšie
28. 2. 2017
Šanca na nájdenie si práce na Slovensku sa zvyšuje. Kým v rokoch 2010 až 2013 sa v priebehu štvrťroka zamestnalo len približne 6-7 percent nezamestnaných, v súčasnosti je to približne dvakrát viac. Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Pravdepodobnosť straty zamestnania alebo nájdenia si novej práce podľa analytikov banky súvisí s ekonomickým cyklom, v ktorom sa krajina nachádza. V tzv. dobrých časoch šanca na nájdenie si novej práce rastie a znižuje sa pravdepodobnosť straty zamestnania. Najnižšia pravdepodobnosť bola na prelome rokov 2013 a 2014, teda v čase, kedy slovenská ekonomika rástla výrazne pomalšie. "Aj v prípade Slovenska ale platí, že šanca na nájdenie si práce v poslednom období relatívne prudko rastie," priblížili analytici. Jednoznačne neplatí pravidlo, že krajina s nižšou mierou nezamestnanosti vykazuje aj nižšiu mieru fluktuácie na trhu práce a naopak. "Intenzitu presunov medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou, prípadne ekonomickou neaktivitou môže napríklad ovplyvňovať flexibilita pracovnej legislatívy, štruktúra ekonomiky, ako aj kultúrno-historické preferencie obyvateľstva," doplnili analytici. Napríklad Dánsko má nezamestnanosť okolo 6 percent, teda výrazne nižšie pod priemerom Európskej únie aj eurozóny, avšak toky na trhu práce sú v krajine aj napriek tomu intenzívne. V krátkom čase si však nezamestnaní opäť nájdu prácu. Podobné správanie na trhu práce je aj v niektorých ďalších škandinávskych krajinách.
zdroj: hnonline.sk
Automobilky budú potrebovať tisíce pracovníkov
28. 2. 2017
Automobilkám a výrobcom komponentov na Slovensku hrozí kvôli nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily strata konkurencieschopnosti. Upozornil na to dnes Zväz automobilového priemyslu, podľa ktorého podniky z odvetvia budú potrebovať v nasledujúcich rokoch tisíce nových pracovníkov.
Tých ale nedokážu získať bezo zmien v systéme vzdelávania, rekvalifikáciou či ďalších opatrení vrátane zamestnávania cudzincov. Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. Vedľa napríklad rekvalifikácie pracovníkov či zmien vo vzdelávacom systéme zväz požaduje tiež otvorenie slovenského pracovného trhu pre cudzincov, a to hlavne z Ukrajiny a Srbska. Automobilky už skôr v spolupráci so strednými školami začali spoluprácu pri výučbe, projekt takzvaného duálneho vzdelávania a odvetvia automobilového priemyslu teraz navštevuje 873 žiakov. Priemerná mzda v automobilkách na Slovensku podľa Holečka dosahuje 1 200 až 1 300 eur mesačne, čo je viac ako priemerný zárobok. Ten v minulom treťom štvrťroku na Slovensku dosahoval 889 eur. Podniky na Slovensku si po poklese miery nezamestnanosti na dlhodobé minimá sťažujú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, hoci nezamestnanosť v krajine je dlhodobo vyššia ako priemer za celú Európsku úniu. V januári bolo na Slovensku bez práce 8,64 percenta obyvateľov.
zdroj: hnonline.sk
Ceny sa odlepili od dna
16. 2. 2017
Medziročná miera inflácie na Slovensku v januári dosiahla 0,7 percenta a zvýšila sa z 0,2 percenta, kde bola v decembri. Spotrebiteľské ceny v krajine tak rástli najrýchlejšie od septembra roku 2013. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad.
Ceny a tovarov a služieb sa v medziročnom porovnaní zvýšili rýchlejšie, než predpokladali analytici. Ekonómovia v priemere odhadovali, že inflácia dosiahne 0,5 percenta. Rast zaznamenali ceny vo väčšine sledovaných kategórií. Napríklad potraviny zdraželi o 1,6 percenta, čo bol najrýchlejší rast za posledné tri roky. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, ceny tovarov a služieb tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska v poslednej prognóze odhadla, že v tomto roku spotrebiteľské ceny vzrastú o 1,2 percenta a že tempo inflácie bude v ďalších rokoch zrýchľovať. Štatistický úrad dnes zverejnil vývoj spotrebiteľských cien v januári 2017. V porovnaní s predošlým mesiacom, decembrom 2016, sa v úhrne zvýšili o 0,3 percent. V tabuľke si pozrite vývoj cien vybraných tovarov.
zdroj: hnonline.sk