Štát prispeje na splátky úverov najviac 150 eur mesačne
13. 12. 2023
Je stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy. Štát bude oprávneným osobám od budúceho roka prispievať na zvýšenú úhradu splátky hypotéky, ku ktorej môže dôjsť pri jej refixácii. Výška novej štátnej sociálnej dávky bude 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Vyplýva to zo zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie z dielne ministerstva práce, ktorý Národná rada (NR) SR definitívne schválila. Rokovala o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
„V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby," zdôvodnil svoj návrh rezort práce.
Do budúcnosti bude možnosť stanoviť každý rok v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku. Na účely poskytovania príspevku je stanovená maximálna hranica príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Kažimír chce indexový fond aj v treťom pilieri. Čo by to prinieslo
7. 12. 2017
Indexový fond zatiaľ funguje len v druhom pilieri. Zarába najlepšie zo všetkých. Keď si niekto začína sporiť na dôchodok a vstupuje do druhého alebo tretieho piliera, penzijná spoločnosť mu vždy ponúkne niekoľko fondov, v ktorých sa mu peniaze budú zhodnocovať.
Môžu to byť fondy, ktoré zarábajú málo, ale nič sa v nich nedá stratiť. Alebo sú to fondy, ktoré prudšie skáču, ale vedia zarobiť aj niekoľkonásobne viac. K takýmto rizikovým patrí aj indexový fond. V súčasnosti ho penzijné spoločnosti núkajú v druhom pilieri, no možno bude povinný aj v treťom.
Indexové fondy presadzuje minister financií Peter Kažimír. Chce, aby ich povinne mali všetky spoločnosti, ktoré spravujú tretí pilier. Navrhol to cez pripomienku k novele zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a označil ju za zásadnú. „V druhom pilieri sa dá investovať do rizikovejších fondov. V roku 2015 dosiahli napriek výkyvom na finančných trhoch viacnásobné reálne zhodnotenie. V treťom pilieri však ponúkané nie sú,“ vysvetlil Kažimír, prečo na nich trvá . V súčasnosti ponúkajú tretí pilier štyri spoločnosti – Axa, NN – Tatry Sympatia, Stabilita a Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky. Každá z nich má aspoň tri fondy, konzervatívny, rastový a výplatný. Líšia sa v stratégii.
Štát zrušil odvodovú odpočítateľnú položku pre zamestnávateľov, štátna kasa si polepší
7. 12. 2017
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky by išlo podľa Druckera na úkor verejného zdravotného poistenia. Parlament v stredu odsúhlasil návrh na zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa. Priniesol ho pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti.
Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúci rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur.
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. "Peniaze sa vrátia späť do zdravotného poistenia, tam, kde boli, aj kam patria," povedal. Argumentuje, že zavedenie OOP v roku 2015 bolo jednorazovým opatrením na zlepšenie zamestnanosti. Keďže miera nezamestnanosti klesla na 6,4 percenta, dôvody na jej existenciu podľa neho pominuli a účel naplnila. Drucker pripomínal, že výpadok na verejnom zdravotnom poistení sa nekompenzoval a tieto peniaze v zdravotníctve chýbali. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Na budúci rok by tak do nich malo od zamestnávateľov pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by dostali v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok. OOP pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti. Horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená, vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Poslanci odobrili aj budúcoročnú sadzbu poistného za poistencov štátu na 3,71 percenta vymeriavacieho základu. "Zníženie sadzby má byť kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve," konštatuje sa v materiáli.
Poslanci si zvýšia platy o euro novelou zákona o DPH
6. 12. 2017
Pozmeňujúci návrh v stredu predložil predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický (Smer-SD) s tým, že ide o dohodu s rezortom financií.
"Je jasná zhoda, že nemôžeme uvoľniť proces zmrazovania platov tak, že použijeme výpočet zavedený pred niekoľkými rokmi. Preto je dohoda, že platy sa zvýšia o symbolické euro. Robíme to, aby sme oficiálne otvorili diskusiu, ako odstrániť deformácie platov ústavných činiteľov a nominantov v štátnych spoločnostiach," povedal po utorkovom (5.12.) rokovaní koaličných poslaneckých klubov v NR SR premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že to nebude jednoduchá práca. Premiér spresnil, že sa budú musieť nastaviť určité koeficienty, od ktorých sa budú odvíjať platy ústavných činiteľov a zástupcov štátu v štátnych spoločnostiach. Koalícia však najskôr cez pozmeňujúci návrh zakotví ustanovenie, že platy ústavných činiteľov ostávajú na úrovni roku 2011 zvýšené o jedno euro. Súčasne sa začne práca na nových parametroch novej právnej úpravy.
Návrat slovenskej koruny by neodmietla viac ako polovica ľudí
4. 12. 2017
Sedem z desiatich Slovákov je spokojných s eurom. Napriek tomu by si návrat slovenskej koruny priala alebo by ho neodmietla viac ako polovica ľudí. Patria k nim najmä mladí do 29 rokov, kým Slováci starší ako 61 rokov si starú menu želajú najmenej. Vyplýva to z prieskumu agentúry MNFORCE pre spoločnosť TopForex.
Spokojnosť s eurom deväť rokov po zavedení vyjadrilo 70 percent Slovákov, pričom za jeho najväčšiu výhodu označili jednoduchšie cestovanie a nákupy v zahraničí. Oproti tomu 23,8 percenta opýtaných nevedelo nájsť žiadnu výhodu súčasnej meny. Euro podľa 69,2 percent Slovákov spôsobilo zvyšovanie cien v obchodoch a takmer polovica respondentov (48,4 percenta) nie je spokojná s tým, že Slovensko musí v rámci eurozóny prispievať ostatným zadlženým štátom. Najväčšími kritikmi eura sú podľa prieskumu obyvatelia Banskobystrického alebo Nitrianskeho kraja vo veku 40 až 59 rokov, ktorí pochádzajú z menších miest a majú nižšie vzdelanie. Euro naopak najviac vyhovuje obyvateľom Žilinského, Košického, Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Návrat ku korune pripúšťa viac ako polovica Slovákov (54,4 percenta). O tom, že stará mena by sa mala opäť zaviesť, je rozhodne presvedčená takmer tretina (29 percent). Ďalších 25 percent návrat k nej neodmieta. Záujem o korunu nemá 46 percent opýtaných. Medzi najväčších zástancov koruny patria mladí vo veku 18 až 29 rokov, z ktorých až 65 percent návrat predošlej slovenskej meny neodmieta. Najmenej prístupní tejto zmene sú starší ľudia nad 61 rokov.