Štát pripravuje miliónové dotácie na elektromobily
15. 6. 2023
Trend zelených áut naberá na popularite, a to bez ohľadu na politický boj proti nim. No Slovensko dlhodobo ťahá za kratší koniec. Batériových áut jazdí na našich cestách len okolo šesťtisíc. Nová vláda Ľudovíta Ódora preto schválila dôležitý plán k väčšiemu rozvoju zelených áut na našich vozovkách. Opatrenia rátajú s dotáciami, výstavbou nových nabíjacích bodov či so zvýhodňovaním bezemisných vozidiel.
Väčšina elektrických áut jazdí po cestách v Bratislavskom kraji, je to takmer polovica zo všetkých registrovaných. Na tomto území je totiž najviac rozvinutá infraštruktúra a treba aj priznať, že kúpyschopnosť obyvateľov je v tomto kraji najsilnejšia. Na opačnej strane je východné Slovensko. Zelené vozidlá sa netýkajú len obyvateľov, ale prispôsobiť sa musia aj automobilky. Dáta ukázajú, že z výrobných liniek Volkswagenu na Slovensku vyšlo vlani vyše 308-tisíc vozidiel. 28 percent malo namiesto motora batériu. Očakáva sa, že v najbližších rokoch budú čísla u všetkých automobiliek narastať. Motoristom sa tak časom budú rozširovať aj možnosti kúpy takéhoto auta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Cena Národného futbalového štadióna stúpla o takmer 4,5 milióna eur
29. 11. 2019
Zvýšenie sa týka ceny dodatočných stavebných prác. Cena za výstavbu Národného futbalového štadióna na Tehelnom poli a jeho športovej infraštruktúry sa zvýšila približne o 4,37 milióna eur oproti pôvodnej vysúťaženej cene, a to na 54.107.397 eur. Vyplýva to z oznámení a dohôd o úprave zmluvy o diele, zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Zvýšenie sa týka ceny dodatočných stavebných prác.
"Ich predmetom sú práce súvisiace so vzduchotechnikou, kúrením a chladením a zdravotechnikou, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve a sú nevyhnutné na realizáciu a naplnenie predmetu a účelu zmluvy," uvádza sa v oznámení vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. "Bez týchto doplňujúcich stavebných prác by nebolo možné stavebné dielo dokončiť, respektíve splniť požiadavky na funkčnosť, kompletnosť a bezpečnosť," ozrejmuje obstarávateľ - spoločnosť Národný futbalový štadión. Štadión musí spĺňať smernice Európskej futbalovej únie (UEFA). Stavba Národného futbalového štadióna sa začala 1. septembra 2016, stavala ho spoločnosť STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., zmluvná cena diela na výstavbu športovej infraštruktúry, ktorú vygenerovala verejná súťaž, bola vo výške 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Ďalších približne 21,5 milióna eur bez DPH stáli investície do vybavenia štadióna - audiotechniky, kabeláže, vzduchotechniky či elektroinštalácie. Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna a Národnému futbalovému štadiónu poskytnúť dotáciu vo výške 27,2 milióna eur. Tá mala byť z ceny pri prípadnom odkúpení štadióna.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Energetická hospodárnosť budov po novom
28. 11. 2019
Problematika energetickej hospodárnosti budov bola do slovenského práva zavedená zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov ako transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES (Ú. v. ES L 1, 04. 01. 2003) s účinnosťou od 1. januára 2006. Ostatná novela zákona bola schválená 16. 10. 2019 a zmeny nadobudnú účinnosť 10. 3. 2020.
Zákon sa týka cieľov a opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov – a(https://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=150920">bytových budov i nebytových budov bez ohľadu na ich vlastníkov. Energetickou hospodárnosťou budov sa rozumie celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie budovy, na prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie budovy a na zabudované osvetlenie budovy.
Požadované opatrenia sa týkajú nových budov a existujúcich budov po ich významnej obnove, ktoré by mali byť budovami s takmer nulovou potrebou energie. Hlavným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa smernica 2018/844/EÚ zavádza programový dokument „Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov“, ktorý určuje politiky a činnosti na roky 2020 až 2050. Novela zákona preberá ustanovenia tejto smernice a ustanovuje zodpovednosť a úlohy na jej realizáciu. Základná zodpovednosť za vytvorenie a uskutočňovanie dlhodobej stratégie obnovy fondu budov sa zveruje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré už doteraz v tejto problematike pôsobí a vypracovalo a postupne realizuje národný plán, ktorý požadovala smernica 2010/31/EÚ.
Sprístupňovanie strelných zbraní a streliva
27. 11. 2019
Dňa 15. 10. 2019 bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu.
Predmetom novely zákona je najmä úprava
- označovania strelných zbraní na civilné použitie (napr. veľkosť písma, typ abecedy, forma číslovania) podľa smernice (EÚ) 2017/853 a vykonávacej smernice (EÚ) 2019/68,
-základných požiadaviek na poplašné a signálne zbrane vymedzené vykonávacou smernicou (EÚ) 2019/69.
Novela zákona mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu, ktorý je technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody podľa zákona o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu. Zákon zastrešuje právnu úpravu základných požiadaviek a postupov posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo pre civilné použitie a ďalšie podrobnosti ako sú označovanie strelných zbraní a streliva, dokumenty vydávané autorizovanou osobou, vyhlásenie o zhode a overovacie značky strelných zbraní a streliva, pričom uvedené sa novelou zákona nezmenilo. Novelou zákona sa len spresní spôsob označovania strelných zbraní v súlade s požiadavkami vykonávacej smernice (EÚ) 2019/68 tak, aby sa dosiahla úplná transpozícia tejto vykonávacej smernice.
Vláda vyberie od štátnych firiem o 200 miliónov eur menej
27. 11. 2019
Vláda si na budúci rok naplánovala, že bude hospodáriť s polpercentným deficitom. Čísla však nesedia a ak štát neurobí nič navyše, nestane sa tak.
Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Najvyšší kontrolný úrad, Európska komisia. Najnovšie sa ku kritike pridáva aj centrálna banka. Jedným z problémov nového rozpočtu ministerstva financií sú aj príliš vysoké príjmy z dividend štátnych podnikov. Vláda očakáva, že z nich dostane do štátnej kasy 438 miliónov eur. Národná banka však predpokladá, že budú v skutočnosti o 200 miliónov nižšie. Sklamanie pritom môže prísť predovšetkým pri Slovenskom plynárenskom podniku, upozornila centrálna banka. Len táto firma by mala podľa rozpočtových plánov dodať v budúcom roku štátnej kase 300 miliónov eur. Aká by mohla byť realita, banka nespresnila. Zatiaľ to nevie ani samotný SPP.