Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Najčastejšou príčinou zlyhania šéfa je jeho neochota, resp. neschopnosť adaptovať sa na nové podmienky.
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Hlúposti sa medze nekladú
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
(Murphyho zákony v bájkach)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Deti naše poklady
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
(Zrnká úsmevu)