Štát musí ušetriť viac ako 700 mil. eur, ľudí sa škrty našťastie nedotknú
11. 5. 2023
Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je najhoršia v histórii Slovenska. V nasledujúcich rokoch sa nevyhneme uťahovaniu opaskov. Minulý týždeň skončila vláde výnimka z dlhovej brzdy. Štát už nebude môcť rozšafne rozhadzovať peniaze, ako to robil posledné dva roky po nástupe nového kabinetu. Aj keď bude musieť vláda šetriť, uťahovanie opaskov ľudia priamo nepocítia.
„Výnimka sa týkala troch horných pásiem dlhovej brzdy. Vzhľadom na to, že od posledného schválenia programového vyhlásenia vlády uplynuli dva roky, platia aj tieto sankcie. K viazaniu 3 % výdavkov štátneho rozpočtu malo dôjsť od 6. mája 2023,“ vysvetlil hovorca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) František Múčka. Ako ďalej uviedol, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá, že v rámci viazania sa tieto zdroje nájdu vo výdavkoch, ktoré sú stanovené v schválenom štátnom rozpočte. Podľa prognózy RRZ tak vláda nebude musieť pristúpiť k reálnym škrtom, keďže sa jej vzhľadom na súčasné čerpanie už črtajú dostatočné rezervy.
To potvrdil aj rezort financií. „Dobrou správou je, že občania ani firmy toto zmrazenie zdrojov vôbec nepocítia. Ministerstvo malo v rozpočte pripravené zdroje pre štátne podniky na sanáciu dopadov energetickej krízy. Keďže energokríza výrazne oslabila, nebude táto finančná injekcia potrebná. Prostriedky v hodnote 709 miliónov eur tak môžeme v súlade s dlhovou brzdou trvalo viazať bez náhrady,“ informoval tlačový odbor rezortu. Samotné viazanie sa netýka konkrétnych štátnych podnikov. Pôjde o zdroje, ktoré mal štát pripravené pre prípad, ak by niektoré štátom spravované obchodné spoločnosti potrebovali v ťažkých časoch posilniť kapitál.
Aj keď v tomto roku Slováci si nebudú musieť veľmi uťahovať opasky kvôli dlhovej brzde, v nasledujúcich rokoch sa šetreniu nevyhneme. „Tento zákon chráni našu krajinu pred oveľa väčšími problémami, aby sa u nás nezopakoval grécky scenár,“ vysvetlil prínosy tejto legislatívy člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Ako ďalej upozornil, naše verejné financie sú vo veľkom riziku. Potrebovali by zlepšiť o 6,6 miliardy eur. Ministerstvo financií sa v súčasnosti chváli oveľa lepším rozpočtom, ako pôvodne plánovalo, avšak jeho dlhodobá udržateľnosť je najhoršia v histórii Slovenska. Najviac zaťažili verejné financie sociálne balíčky Hegerovej vlády, ktoré nie sú jednorazové, ale každoročne sa budú musieť vyplácať. Ide predovšetkým o rodinný balíček, rodičovské ako aj predčasné dôchodky. Náklady na tieto sociálne dávky predstavujú viac ako miliardu eur.Aj vďaka tomu skončí štát v roku 2023 v deficite 5,8 percenta hrubého domáceho produktu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V prvom štvrťroku dosiahol bankový sektor zisk 169,5 milióna
9. 5. 2018
Zisk slovenského bankového sektora v prvom kvartáli tohto roka medziročne vzrástol o 2,8 percenta na 169,5 milióna eur. Banky po dlhej dobe zaznamenali aj mierny rast čistých úrokových výnosov, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov bánk. Vyplýva to z najnovších údajov Národnej banky Slovenska.
Pozitívny vplyv na ziskovosť mali predovšetkým výnosy z finančných operácií, ktoré medziročne vzrástli o 56 percent. "Mierne sa zvýšili aj čisté výnosy z poplatkov a provízií, a to medziročne o 4,8 percenta a po dlhšom období aj čisté úrokové výnosy, ktoré boli medziročne vyššie o 0,9 percenta," priblížila vo svojom komentári Slovenská banková asociácia (SBA). Najväčší negatívny vplyv na ziskovosť mala čistá tvorba opravných položiek a rezerv, ktorá sa medziročne zvýšila o 11,58 milióna eur. Stav úverov medziročne stúpol o 9,8 percenta. Úvery obyvateľom rástli medziročným tempom 12,4 percenta, celkový stav úverov podnikom stúpol o 5,7 percenta. "Suma novoposkytnutých spotrebiteľských úverov sa medziročne znížila o 2,85 percenta a objem nových úverov na bývanie klesol o viac ako šesť percent," vyčíslila SBA.
Ceny bývania sú najvyššie od krízy
7. 5. 2018
Predpoklady analytikov o stagnovaní cien za bývanie sa nenaplnili. Uplynulé mesiace tohto roka totiž ukázali, že zdražovanie naďalej pokračuje, a to na celom Slovensku. Ceny nehnuteľností sa tak vyšplhali najvyššie za posledných takmer desať rokov.
Aj keď sa posledný kvartál minulého roka niesol v znamení stagnovania cien až zlacňovania, prvé tri mesiace nového roka ukázali opak. Prvý štvrťrok tohto rErik Vrábeloka v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom totiž priniesli nárast hodnoty nehnuteľností až o 2,6 percenta, teda o 36 eur za štvorcový meter. Ten sa predával za takmer 1 400 eur, čo je najvyššia cena od jari 2009. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska stojí za zdražovaním kombinácia mierne zníženej ponuky na trhu s bývaním a pretrvávajúci dopyt. Centrálna banka však vo svojej správe uvádza, že cena už pravdepodobne naráža na strop finančných možností slovenských domácností. Podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej bol rastúci dopyt po nehnuteľnostiach spôsobený blížiacim sa sprísňovaním podmienok na poskytovanie úverov zo strany bankového regulátora. „Bude sa obmedzovať nielen maximálna výšku úveru z hľadiska založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príj
Slovensko zostalo v hre o piatu automobilku
4. 5. 2018
Slovensko má byť v boji o automobilku na východe vo finále. O investíciu čínskej automobilky Zhi Dou súperíme iba my a Rumunsko. Píšu o tom Hospodárske noviny. Výhodou našich konkurentov sú dotácie. Rumunsko totiž ponúka pre možných investorov dotácie až do 50 % investície. V prípade slovenského rezortu hospodárstva ide o podporu do výšky 35 %. Finálne rozhodnutie čínskej automobilky o tom, kde bude nakoniec pôsobiť, má padnúť na jeseň.
O Číňanoch sa hovorí ako o jednom z možných investorov, kvôli ktorým zablokovali pozemky v novom strategickom priemyselnom parku pri Košiciach. V piatok ho schválila vláda. Ak investor príde na východ, štát ich môže vyvlastniť. Minister hospodárstva Peter Žiga zatiaľ tvrdí, že v hre sú piati investori. Podľa denníka by malo ísť aj o automobilku.
V hre aj BMW? Okrem Číňanov sa znovu objavili informácie o BMW. Správy o tom, že by mal záujem o výrobu na našom trhu, boli už pred 6 rokmi. Automobilka ich vždy dementovala. Tentoraz vraj výrobca nehovorí „nie". „Zatiaľ nepadlo finálne rozhodnutie na vytvorenie nového výrobného závodu. BMW Group priebežne zvažuje, ktoré krajiny sú vhodné pre budúcu produkciu. Ak budúci dopyt prekročí dostupnú kapacitu, nemožno vylúčiť možnosť rozšírenia výrobnej siete BMW Group o ďalšiu polohu v dlhodobom horizonte,“ uviedla Hospodárske noviny. hovorkyňa automobilky Sandra Schillmöller. Celková výmera priemyselnej zóny, ktorá sa nachádza v blízkosti košického letiska, bude na úrovni 250 hektárov. Nie je preto vylúčené, že na tento priestor sa zmestí aj viacero firiem. „Ide väčšinou o veľké zahraničné firmy z Európy i Ázie a vytvoria tisícky pracovných miest,“ dodáva Žiga.
Jedenkrát a dosť. Zákon proti byrokracii ušetrí ročne milióny
4. 5. 2018
Zákon proti byrokracii z dielne úradu vicepremiéra pre investície a informatizáciu dnes schválili dva parlamentné výbory. Zmyslom zákona je zrušiť povinnosť úradov pýtať od občanov a podnikateľov výpis a odpis z registra trestov, ako aj výpisy z katastra nehnuteľností, obchodného registra a živnostenského registra. Novela zákona prináša nové technické riešenie.
„Tento zákon je prvým krokom k zásade jedenkrát a dosť, čo znamená, že občania už nebudú musieť na úrady nosiť potvrdenia, ktoré si úrady vedia zabezpečiť aj z elektronických registrov štátu,“ povedal podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši. Dodal, že v roku 2017 občania a podnikatelia na úrady doniesli viac ako milión výpisov*, ktoré si podľa nášho zákona už budú úrady vymieňať medzi sebou. Očakávame ročnú úsporu cca 13 mil. eur, ktorá spočíva v šetrení občanov a podnikateľov na správnych poplatkoch, cestovných nákladoch a čase. V roku 2017 občania a podnikatelia strávili pri získavaní týchto výpisov až 620 000 hodín. Poslanci dvoch výborov NR SR (výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávneho výboru) dnes takmer jednomyseľne naprieč politickým spektrom schválili návrh zákona o opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii). Ide o jeden z najzložitejších zákonov, pretože mení 167 iných zákonov a úrady budú musieť novelizovať aj 68 vyhlášok. Správne fungovanie si vyžaduje aj optimálne technické riešenie: prepojenie so zdrojovými registrami údajov, presun informačného systému CSRÚ (centrálna správa referenčných údajov) do vládneho cloudu a pripravenosť partnerov. „Na začiatku budeme úradom pomáhať v pripájaní systémov, ale následne budeme dohliadať na to, ako si plnia svoje povinnosti. Chceme, aby v deň, kedy zákon vstúpi do účinnosti, bolo technické riešenie vrátane manuálov a prístupov pre používateľov kompletné a nemuseli sme úradom udeľovať pokuty alebo naďalej z ľudí robiť poštárov,“ zdôraznil vicepremiér Raši. Technické riešenie pre odbúranie výpisov sa buduje ako nadstavba centrálneho informačného systému CSRÚ. Je potrebné ho zosúladiť s novým nariadením EÚ o ochrane osobných údajov GDPR, ktoré bude platiť od konca mája tohto roku. „Od 1. septembra bude účinná novela katastrálneho zákona. Aj tú je potrebné zosúladiť s účinnosťou nášho zákona. Keby sme tak neurobili, nebolo by možné sprostredkovať listy vlastníctva s plombou alebo rodným číslom, ktoré úradníci potrebujú pre rozhodovanie v správnom konaní,“ doplnil Raši. Od začiatku septembra Odbúranie papierových výpisov bude zavádzané postupne. Už o pár mesiacov, od 1. septembra, by elektronickú podobu mali mať výpisy z obchodného a živnostenského registra a listy vlastníctva. Výpisov z registra trestov sa to bude týkať od 1. januára 2019. Prepojenie s registrom trestov je nadštandardný proces, pretože údaje v tomto registri sú najcitlivejšie a musia sa poskytovať špeciálnym režimom. Z tohto dôvodu je potrebné dobudovať špeciálny šifrovaný prenos, či kontrolovanie prístupov a účelov použitia údajov.
(Zdroj: aktualne.centrum.sk)