Štát musí ušetriť viac ako 700 mil. eur, ľudí sa škrty našťastie nedotknú
11. 5. 2023
Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je najhoršia v histórii Slovenska. V nasledujúcich rokoch sa nevyhneme uťahovaniu opaskov. Minulý týždeň skončila vláde výnimka z dlhovej brzdy. Štát už nebude môcť rozšafne rozhadzovať peniaze, ako to robil posledné dva roky po nástupe nového kabinetu. Aj keď bude musieť vláda šetriť, uťahovanie opaskov ľudia priamo nepocítia.
„Výnimka sa týkala troch horných pásiem dlhovej brzdy. Vzhľadom na to, že od posledného schválenia programového vyhlásenia vlády uplynuli dva roky, platia aj tieto sankcie. K viazaniu 3 % výdavkov štátneho rozpočtu malo dôjsť od 6. mája 2023,“ vysvetlil hovorca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) František Múčka. Ako ďalej uviedol, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá, že v rámci viazania sa tieto zdroje nájdu vo výdavkoch, ktoré sú stanovené v schválenom štátnom rozpočte. Podľa prognózy RRZ tak vláda nebude musieť pristúpiť k reálnym škrtom, keďže sa jej vzhľadom na súčasné čerpanie už črtajú dostatočné rezervy.
To potvrdil aj rezort financií. „Dobrou správou je, že občania ani firmy toto zmrazenie zdrojov vôbec nepocítia. Ministerstvo malo v rozpočte pripravené zdroje pre štátne podniky na sanáciu dopadov energetickej krízy. Keďže energokríza výrazne oslabila, nebude táto finančná injekcia potrebná. Prostriedky v hodnote 709 miliónov eur tak môžeme v súlade s dlhovou brzdou trvalo viazať bez náhrady,“ informoval tlačový odbor rezortu. Samotné viazanie sa netýka konkrétnych štátnych podnikov. Pôjde o zdroje, ktoré mal štát pripravené pre prípad, ak by niektoré štátom spravované obchodné spoločnosti potrebovali v ťažkých časoch posilniť kapitál.
Aj keď v tomto roku Slováci si nebudú musieť veľmi uťahovať opasky kvôli dlhovej brzde, v nasledujúcich rokoch sa šetreniu nevyhneme. „Tento zákon chráni našu krajinu pred oveľa väčšími problémami, aby sa u nás nezopakoval grécky scenár,“ vysvetlil prínosy tejto legislatívy člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Ako ďalej upozornil, naše verejné financie sú vo veľkom riziku. Potrebovali by zlepšiť o 6,6 miliardy eur. Ministerstvo financií sa v súčasnosti chváli oveľa lepším rozpočtom, ako pôvodne plánovalo, avšak jeho dlhodobá udržateľnosť je najhoršia v histórii Slovenska. Najviac zaťažili verejné financie sociálne balíčky Hegerovej vlády, ktoré nie sú jednorazové, ale každoročne sa budú musieť vyplácať. Ide predovšetkým o rodinný balíček, rodičovské ako aj predčasné dôchodky. Náklady na tieto sociálne dávky predstavujú viac ako miliardu eur.Aj vďaka tomu skončí štát v roku 2023 v deficite 5,8 percenta hrubého domáceho produktu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Poľnohospodárstvo bolo vlani ziskové, 60 miliónov eur pred zdanením
6. 7. 2018
Pozitívny vývoj bol podľa správy ovplyvnený cenovým faktorom – nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov, pri hmotnostnom poklese hrubej poľnohospodárskej produkcie, najmä rastlinnej.
„Kladný výsledok hospodárenia sa dosiahol aj vplyvom stability vyplácania podpôr pri súčasne medziročnom zlepšení speňažovania živočíšnej produkcie, čo čiastočne vykompenzovalo celkový pokles tržieb z rastlinnej produkcie. Bez podpôr by však bola väčšina podnikov stratová,“ priblížilo MPRV SR. Rok 2017 bol podľa agrorezortu vo výsledku hospodárenia pozitívnejší, nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj s päťročným priemerom rokov 2012 až 2016 a výškou bol tretí najvyšší po roku 2000. Podiel celkových podpôr na výnosoch dosiahol 32,5 % a priamych platbách 17,2 %. Podľa MPRV naďalej pretrvávali diferencie medzi úrovňou podpôr slovenského poľnohospodárstva a poľnohospodárstva krajín EÚ-15. Výnosy poľnohospodárstva v roku 2017 dosiahli úroveň 2,389 miliardy eur. Náklady dosiahli výšku 2,329 miliardy eur a rástli pomalším tempom (3,5-%) ako výnosy (4,0-% rast). Tržby za predaj vlastných poľnohospodárskych výrobkov dosiahli vlani úroveň 1,650 miliardy eur, z toho za predaj rastlinných výrobkov 921 miliónov eur a predaj živočíšnych výrobkov 729,2 milióna eur. Medziročne vzrástli tržby o 3,6 %, čo súviselo najmä s rýchlejším nárastom tržieb za živočíšne výrobky (o 9,6 %), pretože tržby za rastlinné výrobky klesli (o 0,7 %).
Nový zákon skráti stavbu diaľnic
4. 7. 2018
Jedenkrát a dosť. Takéto pravidlo chce minister dopravy Árpád Érsek zaviesť v novom stavebnom zákone. Podľa vlastných slov ho k tomu donútili najmä aktivisti, ktorí zbytočne blokujú výstavbu úsekov diaľnic po celom Slovensku.
Najmenej o tri mesiace sa pre ich námietky odsunuli napríklad práce na križovatke Triblavina aj na tuneli Čebrať. Pripomienky aktivistov pritom kompetentní počúvajú už roky – niektoré z nich v minulosti zamietli, iné čiastočne prijali.
Najdlhší tunel Slovenska má 15 rokov
2. 7. 2018
Vodičov prechádzajúcich cez päťkilometrový tunel Slovenska trápia najmä časté uzávierky, nie príliš dobrý technický stav vozovky a potreba rozšírenia o druhú rúru. Po úseku diaľnice D1 medzi Beharovcami a Fričovcami prejde denne cez tunel viac ako 13-tisíc vozidiel, teda asi dvakrát toľko, čo tesne po jeho otvorení. Z nariadenia vlády o bezpečnostných požiadavkách stavby vyplýva, že maximálna intenzita dopravy v jednej rúre je 20-tisíc áut denne. Tento strop má Branisko podľa odhadov diaľničiarov dosiahnuť v roku 2022 a práve vtedy chcelo bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti dokončiť novú rúru. To sa pravdepodobne ale nestane.
Odborník zaoberajúci sa výstavbou diaľnic, Ján Kovalčík priznáva, že novú rúru bude Branisko akútne potrebovať asi do desiatich rokov, aby sa následne mohlo začať s generálnou opravou tej pôvodnej. Jej nevyhnutnosť nám potvrdil aj starosta obce Fričovce Ján Mikula. Otvorením tunela pred pätnástimi rokmi sa podľa jeho slov situácia neporovnateľne zlepšila, a preto dúfa v čo najskoršie naštartovanie výstavby druhej rúry. „Doprava na diaľnici je z roka na rok viditeľne hustejšia a vieme, že proces prípravy výstavby je zdĺhavý. Podľa mňa by sa malo začať čo najskôr, ak nechceme riešiť problémy opäť na poslednú chvíľu,“ hovorí Mikula. HN sa zaujímali o ďalšie plány diaľničiarov s tunelom Branisko, NDS však na naše otázky do uzávierky nereagovala.
Slováci majú investičný hit. Vo veľkom hľadajú chaty
29. 6. 2018
Slováci chcú tráviť dovolenky čoraz viac doma a čoraz viac vo svojom. Svedčí o tom aj to, že posledné mesiace sa vo veľkom zaujímajú o rekreačné chaty v blízkosti turisticky atraktívnych centier. Dopyt po nich za posledný rok stúpol až o 20 percent. Ukazuje to analýza portálu Nehnuteľnosti.sk.
Najväčším hitom sa pritom stali chalupy pri Michalovciach na Zemplíne. V priebehu mája stúpol záujem Slovákov o chaty v tejto lokalite až o 50 percent. „Je to ovplyvnené najmä Zemplínskou šíravou, ktorá sa postupne vracia ako významná rekreačná oblasť pre celý východ,“ povedal Martin Lazík, realitný analytik portálu Nehnuteľnosti.sk. Expert na cestovanie z TM Travel Michal Macháč pre HN potvrdzuje, že ľudia hľadajú alternatívne, lacnejšie spôsoby dovolenkovania pri vode. „Nízke ceny služieb na východe v porovnaní so západom našej krajiny spôsobujú, že Slováci čoraz viac využívajú možnosti, ktoré im poskytne napríklad Zemplínska šírava,“ dopĺňa Macháč.