Štát dokáže na dotáciách efektívnejšie využiť minimálne 370 miliónov eur
2. 3. 2023
Z takmer 1,5 miliardy eur, ktoré dá štát ročne na dotácie, by sa dalo efektívnejšie využiť minimálne 370 miliónov eur. Vyplýva to z odporúčaní revízie výdavkov, ktorú vypracovali analytické jednotky rezortu financií – Útvar hodnoty za peniaze ÚHP a Inštitút finančnej politiky (IFP). V stredu o nej informovalo Ministerstvo financií MF SR.
Dokument hodnotí dotácie vo výške 1,46 miliardy eur ročne. Táto suma predstavuje 1,5 percenta hrubého domáceho produktu HDP a 3,5 percenta verejných výdavkov Slovenska. Dotácie sa poskytujú vo forme verejných výdavkov (876 miliónov eur), daňových úľav (471 miliónov eur) alebo znížených poplatkov (116 miliónov eur).
Podľa rezortu financií ide o prvý prehľad všetkých dotácií poskytovaných štátom. "Snažili sme sa identifikovať, ktoré dotačné schémy nefungujú najlepšie a mali by sa zrušiť. Tiež sme sformulovali opatrenia pre ostatné schémy, ktoré sú opodstatnené, ale potrebujú vylepšenie," vysvetlil riaditeľ ÚHP Martin Haluš.
V existujúcej podobe tak revízia navrhuje ponechať schémy v hodnote 630 miliónov eur. Programy za 291 miliónov eur odporúča zrušiť a vyplácanie ďalších 80 miliónov eur navrhuje pozastaviť, kým sa nepreukáže ich opodstatnenosť, alebo kým sa nezmenia podmienky vyplácania. Ostatné schémy je potrebné upraviť a zvýšiť ich efektívnosť.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci sa rekordne zadlžujú
2. 10. 2018
Rok 2017 bol vo finančnom meradle výnimočným rokom. Napriek rastúcemu politickému napätiu to bol vhodný rok pre investorov a sporiteľov, keď na celom svete vrcholilo ekonomické oživenie a finančným trhom sa darilo, najmä tým akciovým. Výsledkom bol rast finančného majetku domácností v celosvetovom meradle o 7,7 percenta. Dlhy vo svete stúpli o šesť percent.
Opačný trend zaznamenali slovenské domácnosti, ktoré aj minulý rok pokračovali v rekordnom zadlžovaní. V regióne strednej a východnej Európy sa Slováci stali unikátom, keď ich dlhy prevyšujú úspory. Aj tieto závery priniesla 9. štúdia bohatstva národov Allianz Global Wealth Report 2018, ktorá skúmala finančný majetok a dlhy domácnosti v 53 krajinách sveta. "Bolo to výnimočne priaznivé obdobie, no časy, keď mimoriadne expanzívna menová politika zabezpečovala trvalý a stabilný rast na finančných trhoch, sú nadobro preč. Prvé nepriaznivé znaky sú už tu: rastúce úrokové miery, obchodné konflikty a aj čoraz populistickejšia politika spôsobujúca napätie a turbulencie. Prvý mesiac tohto roka už ukázal zlú predtuchu," konštatuje hlavný ekonóm poisťovne Michael Heise. Slabou stránkou slovenských domácností je aj naďalej vysoká úverová zadlženosť. Dopyt po úveroch už od roku 2010 stúpa u Slovákov výraznejšie, ako je priemer v regióne. Minulý rok ich dlhy stúpli o 10,3 percenta, každý Slovák tak v priemere dlžil 6792 eur, kým priemer regiónu je 4564 eur.
Slovenskí podnikatelia sú nespokojní s hospodárskou politikou
1. 10. 2018
Dôsledky nezodpovednej politiky údajne pociťujú podnikatelia dennodenne. Potrebu vyslať jednoznačný signál vláde aj politickej reprezentácii o zásadnej nespokojnosti s dlhoročne zlou hospodárskou politikou, nekvalitou politického rozhodovania, ako aj absenciou reálnej zodpovednosti za jeho dôsledky vyjadrili vo štvrtok na rokovaní v Bratislave členovia Generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS).
Ako uviedol prezident ZPS Ján Oravec, dôsledky nezodpovednej politiky pociťujú podnikatelia dennodenne v podobe záplavy právnych noriem, ktoré obmedzujú ich podnikateľskú slobodu a aktivity. Alena Sabelová, generálna riaditeľka sekcie riadenia investícií, a Kvetoslav Kmec, riaditeľ odboru strategického plánovania Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, informovali o príprave stratégie hospodárskej politiky vlády do roku 2030, na ktorej, ako zdôraznili, sa zúčastňuje množstvo odborníkov zo všetkých oblastí. V diskusii o aktuálnom návrhu Národného investičného plánu SR na roky 2018 - 2030 prezentovali podnikatelia vlastný pohľad na kľúčové problémy slovenskej ekonomiky, ktorými sú nekvalita verejného sektora a často likvidačná hospodárska politika vlády, pričom privítali snahu o presadenie dlhodobého uvažovania, ktorá v slovenskej hospodárskej politike meniacej sa aj niekoľkokrát ročne doteraz chýbala. Zúčastnení sa dohodli na pokračovaní vzájomného dialógu, podnikatelia svoj pozičný dokument predložia písomne a Sabelová prisľúbila prítomným, že vláda zapracuje maximum ich podnetov do svojich strategických dokumentov. Generálna rada ZPS prerokovala aj organizačné zabezpečenie snemu ZPS pripravovaného na 8. 11. 2018, v rámci ktorého zorganizuje konferenciu k 100. výročiu vzniku Československa na tému Baťa: geniálny podnikateľ a sociálny inovátor.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Zmena zákona o dizajnoch
28. 9. 2018
Novelou zákona o ochranných známkach sa s účinnosťou od 14. 1. 2019 mení i zákon o dizajnoch.
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze zapísaného dizajnu, ak už bol ten istý zapísaný dizajn vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Pri výmaze zapísaného dizajnu z registra platí, že k zápisu dizajnu do registra nedošlo.
Ďalšou právnou úpravou sa spresnilo, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na dizajn. Neprípustným po novom bude podanie rozkladu aj v prípade, ak rozklad smeruje proti takému rozhodnutiu o zastavení konania o výmaze dizajnu, ktoré bolo vydané v dôsledku skutočnosti, že ten istý dizajn už bol predtým vymazaný.
Novelizácia zákona o úžitkových vzoroch
28. 9. 2018
Ustanovenia o prevode úžitkového vzoru, ustanovenia o prechode úžitkového vzoru, ustanovenia o záložnom práve k úžitkovému vzoru sa od 14. 1. 2019 dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis prevodu, prechodu alebo o záložnom práve k úžitkovému vzoru to nepreukazujú.
Ustanovenia o licencii sa dopĺňajú o ustanovenie, na základe ktorého úrad vecne rozhodne v prípade, ak doklady predložené spolu so žiadosťou o zápis licencie uzatvorenie licenčnej zmluvy nepreukazujú.
Zmyslom doplnenia zákona je tiež zverejnenie vylúčenej prihlášky úžitkového vzoru, v prípade ak pôvodná prihláška už bola predtým zverejnená. Vylúčená prihláška sa zverejní spolu s rešeršnou správou, ktorá sa týka len tejto vylúčenej vyhlášky.
Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého úrad zastaví konanie o výmaze úžitkového vzoru, ak už bol ten istý úžitkový vzor vymazaný v inom konaní o jeho výmaze. Výmaz úžitkového vzoru má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.
Úpravou zákona sa od januára spresňuje, aký spor úrad zapisuje do registra. Úrad do registrov nezapisuje existenciu sporu, ktorý sa týka akéhokoľvek práva chráneného týmto zákonom, ale len spor o právo na riešenie.
Z dôvodu vylúčenia § 19 správneho poriadku v konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva SR bolo žiaduce doplnenie osobitnej náležitosti podania v elektronickej podobe autorizovaného podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, a to obdobne ako je to ustanovené v správnom poriadku. Takéto podanie musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu, ak je účastník konania zastúpený; identifikátory osôb sú základným údajom pre bezproblémové vykonávanie činnosti Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktoré mu vyplývajú zo zákona e-Governmente. Zároveň sa vypustil nepoužívaný spôsob podávania podaní, a to telefaxom.