Štát by mal samosprávam vyplatiť ešte v prvom polroku 220 miliónov eur
9. 4. 2024
Novela zákona o rozpočtových pravidlách, by povolila použiť rezervný fond nielen na kapitálové, ale aj bežné výdavky miest a obcí. Štát by mal slovenským samosprávam vyplatiť jednorazovo ešte v prvej polovici roka 2024 sumu približne 220 miliónov eur. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR. „Ministerstvo financií SR si uvedomuje zložitú situáciu najmä v menších obciach a aj z tohto dôvodu navrhne jednorazové vyplatenie podielu z dane z príjmu právnických osôb na rok 2024, podobne ako tomu bolo v roku 2023. Ministerstvo tak očakáva, že samosprávam štát vyplatí jednorazovo ešte v prvej polovici roka 2024 sumu približne 220 miliónov eur. Rezort financií SR vychádza samosprávam v ústrety aj v prípade takzvaných rezervných fondov a navrhuje zmenu zákona, ktorý umožní obciam použiť tieto zdroje aj na bežné výdavky,“ spresnil tlačový odbor MF SR.
Preklenúť kritické obdobie súvisiace s nedostatkom financií samospráv by mohla pomôcť novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá by povolila použiť rezervný fond nielen na kapitálové, ale aj bežné výdavky miest a obcí. Po rokovaní Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to načrtol predseda združenia Jozef Božik. Ďalšou možnosťou, o ktorej ZMOS rokuje s rezortom financií, je možnosť vyplatiť jednorazovo kompenzáciu za znížené príjmy samospráv v dôsledku prijatých legislatívnych opatrení, týka sa to alikvotnej čiastky výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, približne 236 miliónov eur. Predseda ZMOS-u pripomenul, že k podobnej dohode s vládou došlo aj v roku 2023.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko v utorok dopredalo ďalšie dlhopisy za vyše 37 miliónov
23. 1. 2019
V utorok pokračovali prvé tohtoročné aukcie štátnych bondov. Štát v utorok dopredal v nekonkurenčnej časti aukcie dlhopisy za ďalších 37,4 milióna eur. Investori pritom mali k dispozícii dlhopisy splatné v roku 2028 v objeme 20,2 milióna eur, z čoho nakúpili 16,2 milióna eur pri priemernej cene 101,5569 percenta. Pri druhých dlhopisoch, splatných v roku 2047, dosiahol dopyt celkovú sumu, ktorú dal štát k dispozícii, teda 21,2 milióna eur pri priemernej cene 102,7108 percenta.
Vyplýva to z údajov uverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Celkovo si tak v prvých tohtoročných aukciách štátnych bondov v pondelňajšej konkurenčnej časti a v utorňajšej nekonkurenčnej časti Slovensko požičalo 244 miliónov eur. V pondelok totiž štát predal cenné papiere za vyše 200 miliónov eur. V prvej aukcii dlhopisov splatných v roku 2047 to bolo 105,6 milióna eur a v druhej aukcii cenných papierov so splatnosťou v roku 2028 akceptovaný dopyt predstavoval 101 miliónv eur.
Poisťovniam pribúdajú hlásenia škôd spôsobených snehovou kalamitou
21. 1. 2019
Intenzívne snehové zrážky spôsobili výpadky elektriny, sneh poškodil strechy domov a budovy. Počasie spôsobilo škody aj na osobných motorových vozidlách.
Najviac škôd na majetku evidujú poisťovne najmä v Žilinskom kraji, na Orave, Kysuciach, výnimkou však nie je ani Prešovský či Bratislavský kraj. Len za posledný týždeň eviduje UNIQA poisťovňa niekoľko desiatok nahlásených poistných udalostí, ktoré sa týkajú najmä poškodenia domov a budov následkom ťarchy snehu a námrazy. Snehová masa a ľad poškodili najmä strechy domov, nosné konštrukcie budov či odkvapové rúry. Náporom snehu, ktorý navyše oťažel po intenzívnom daždi, nemali šancu odolať letné altánky a prístrešky. Viaceré hlásenia sa tiež týkali škôd na majetku, ktoré spôsobil zosuv snehu nahromadeného na streche na okolité stavby či motorové vozidlá.
Slováci sú konzervatívni, úspory nechávajú ležať na bežných účtoch.
18. 1. 2019
Bežné vkladové produkty nechránia peniaze klientov pred infláciou, upozorňuje ekonóm. Slováci sú zvyknutí nechať dlhodobo ležať svoje úspory na bežných a termínovaných účtoch. Ako ďalej informoval portál voFinanciach.sk, avšak v minulom roku sa ku koncu novembra vklady Slovákov v bankách zhodnotili hrubým ročným úrokom 0,28 percenta.
Po zohľadnení inflácie sa reálne zhodnotenie vkladov v bankách posunulo podľa vyjadrení spoločnosti AcrossPrivateInvestments do zápornej hodnoty, konkrétne na približne mínus 1,8 percenta. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis si myslí, že podobne by to malo byť aj tento rok.Aj napriek takémuto vývoju zostávajú bežní Slováci pri zhodnocovaní úspor podľa Acrossu naďalej veľmi konzervatívni. Vklady Slovákov v minulom roku vzrástli o 1,6 miliardy eur na 35,5 miliardy eur na konci novembra.Najviac rástli vklady obyvateľstva na bežných účtoch, a to o 1,8 miliardy eur, na úkor vkladov so splatnosťou nad jeden rok, kde bol pokles o 0,4 miliardy eur. Ako doplnil Pánis, investovanie na Slovensku stále nie je takým štandardom ako v západných krajinách. Dominujú bankové vklady, ktoré tvoria zhruba dve tretiny.Napriek tomu, že Slováci sú stále konzervatívni v oblasti investícií, postupne sa tento trend podľa Pánisa mení a klasické bankové vklady pomaly klesajú. Hoci sú bankové vklady relatívne bezpečnou investíciou, reálne na nich klient podľa neho prerába.
Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová predpokladá, že vklady obyvateľstva budú aj naďalej rásť. „Počítame s tempom rastu okolo 6 %,“ doplnila Valachyová.Podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza objem vkladov bude rásť, kým sa bude zlepšovať ekonomika. Avšak podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je rozumné v banke držať finančnú rezervu, ale určite nie všetky úspory.Úročenie vkladov aj úverov bude závisieť od politiky Európskej centrálnej banky a tá by ešte v tomto roku mala zostať podľa Valachyovej uvoľnená.Prvé zvýšenie úrokov Európskej centrálnej banky by mohlo prísť podľa analytičky koncom roku 2019. „Ale bude to závisieť od viacerých faktorov, vrátane tempa rastu svetovej ekonomiky a eurozóny nevynímajúc,“ doplnila Valachyová. Aktuálne žijeme podľa vedúceho oddelenia produkt manažmentu v Tatra AssetManagemente Martina Smreka v prostredí nulových sadzieb. Bežné vkladové produkty v takomto prostredí nedokážu podľa neho ochrániť peniaze klientov pred infláciou.„To je veľký problém, ktorý si väčšina ľudí neuvedomuje. Na jednej strane tvrdia, že sú príliš konzervatívni, aby využívali investičné produkty. Na druhej strane ich peniaze vplyvom inflácie strácajú reálnu hodnotu,“ poznamenal Smrek.
(Zdroj: ekonomika,sme.sk)
Výpočet osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
16. 1. 2019
Pre výpočet je potrebná sadzba tohto odvodu, ktorá je v súlade s § 11 zákona o osobitnom odvode na roky 2017 až 2020 0,2 % ročne.
Odvod je banka povinná uhrádzať v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby zo základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok, vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3 ods. 5 zákona o osobitnom odvode nie je ustanovené inak. Na určenie základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok sa použijú priemerné hodnoty položiek podľa § 2 písm. a) vypočítané z údajov k poslednému dňu jednotlivých kalendárnych mesiacov predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Uvedený osobitný odvod spravuje Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty; ak banka nemá sídlo v pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, správcom odvodu je miestne príslušný daňový úrad, v pôsobnosti ktorého má banka sídlo.
Pokiaľ banka neuhradila splátku odvodu alebo ak banka uhradila splátku odvodu v nižšej výške, ako bola povinná, správca odvodu uloží banke rozhodnutím povinnosť uhradiť neuhradenú splátku odvodu alebo jej časť. V konaní o uložení tejto povinnosti sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je §§ 58, 59, 61 až 63, 65 a 66 daňového poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať opravné prostriedky podľa § 72 až 77 daňového poriadku, pričom ide o riadne a mimoriadne opravné prostriedky v daňovom konaní. Pokiaľ banka nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, správca odvodu je oprávnený nedoplatok vymáhať. Na vymáhanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o daňovom exekučnom konaní, konkrétne § 88 až 153 daňového poriadku, ktoré sú špecifickou právnou úpravou daňového exekučného konania. V kontexte uvedených súvislostí je možné vyvodiť záver, že správa osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií má súvis s procesom správy daní a poplatkov a daňový poriadok je potrebné na túto oblasť primerane použiť.