Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Nešťastie nečaká za rohom, nešťastie ti ide oproti.

Najhoršie veci najčastejšie postihujú najlepších ľudí.

Veci zásadne spejú od zlého k horšiemu.

Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.

Ak pokus vyjde hneď na prvý raz, niekde sa stala chyba.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.