Štát by mal samosprávam vyplatiť ešte v prvom polroku 220 miliónov eur
9. 4. 2024
Novela zákona o rozpočtových pravidlách, by povolila použiť rezervný fond nielen na kapitálové, ale aj bežné výdavky miest a obcí. Štát by mal slovenským samosprávam vyplatiť jednorazovo ešte v prvej polovici roka 2024 sumu približne 220 miliónov eur. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR. „Ministerstvo financií SR si uvedomuje zložitú situáciu najmä v menších obciach a aj z tohto dôvodu navrhne jednorazové vyplatenie podielu z dane z príjmu právnických osôb na rok 2024, podobne ako tomu bolo v roku 2023. Ministerstvo tak očakáva, že samosprávam štát vyplatí jednorazovo ešte v prvej polovici roka 2024 sumu približne 220 miliónov eur. Rezort financií SR vychádza samosprávam v ústrety aj v prípade takzvaných rezervných fondov a navrhuje zmenu zákona, ktorý umožní obciam použiť tieto zdroje aj na bežné výdavky,“ spresnil tlačový odbor MF SR.
Preklenúť kritické obdobie súvisiace s nedostatkom financií samospráv by mohla pomôcť novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá by povolila použiť rezervný fond nielen na kapitálové, ale aj bežné výdavky miest a obcí. Po rokovaní Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to načrtol predseda združenia Jozef Božik. Ďalšou možnosťou, o ktorej ZMOS rokuje s rezortom financií, je možnosť vyplatiť jednorazovo kompenzáciu za znížené príjmy samospráv v dôsledku prijatých legislatívnych opatrení, týka sa to alikvotnej čiastky výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, približne 236 miliónov eur. Predseda ZMOS-u pripomenul, že k podobnej dohode s vládou došlo aj v roku 2023.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Biznisom pre banky budú malé podniky
8. 10. 2009
V regióne strednej a východnej Európy podľa výsledkov analýzy zaostáva hustota malých a stredných podnikov na počet obyvateľov za krajinami západnej Európy v priemere o pätinu.
Menšie podniky sú podľa jednej zo štúdií renomovanej konzultačnej spoločnosti chrbtovou kosťou ekonomiky a ich počet v regióne by sa v budúcnosti mal zvýšiť.
Výraznejšia orientácia na poskytovanie služieb malým a stredným podnikom môže bankám v strednej a východnej Európe pomôcť dosahovať lepšie výsledky.
Úspešné banky súčasnú hospodársku a finančnú krízu využijú na to, aby reštrukturalizovali svoj obchodný model.
Podľa predpokladov spolu s rastúcim počtom menších podnikov bude v strednej Európe pribúdať aj počet klientov peňažných ústavov.
Podnikanie mnohých firiem v súčasnosti negatívne ovplyvňuje kríza, problémy podnikov podľa štúdie vyvrcholili v uplynulých mesiacoch. S dôsledkami krízy sa zatiaľ lepšie vyrovnávali veľké firmy. Banky na Slovensku kríza tak výrazne nezasiahla ako banky vo vyspelých krajinách.
Peňažné ústavy však podnikajú obozretnejšie a tým sťažili prístup k pôžičkám. Podľa údajov Národnej banky Slovenska úvery pre podnikový sektor v auguste oproti júlu síce vzrástli o vyše štvrtinu na 761 miliónov €, celkový objem pôžičiek podnikateľom v ôsmom mesiaci však klesol medziročne o viac ako dve percentá.
Živnostníkov trápia súdy aj vzdelávanie
8. 10. 2009
Vzdelávanie pracovnej sily v oblasti malých a stredných podnikov patrilo k jednej z hlavných tém dnešného stretnutia prezidenta SR s predstaviteľmi živnostníkov, a zástupcov reprezentujúcich malé a stredné podniky. K problémom, ktoré im bránia v podnikaní zaradili aj vymožiteľnosť práva, súdy a problémy s bankami.
Zástupcov Slovenskej asociácie malých podnikov (SAMP), Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) a Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) najviac v súčasnosti zaujíma vývoj na trhu práce. Čiže naša nastupujúca generácia pre remeslá a služby.
Tento záujem sa premietol do zákona o odbornom vzdelávaní, o odbornom školstve, do ktorého sú a budú živnostenské združenia plne zapojené. Cieľom živnostníkov je dosiahnuť, aby na trhu práce bola aj remeselná zručnosť, aj kvalita a záujem o vzdelávanie.
Počas stretnutia živnostníci predstavili hlave štátu projekt vzdelávania pre oblasť malého a stredného podnikania.
Nový pohľad na prípravu pracovnej sily pre malé a stredné podniky v sebe spája aj teoretickú, aj praktickú účasť konkrétnych firiem. Malé podniky by mali byť personálne vybavené tak, že aj veľkí investori, ktorí budú siahať po malých podnikoch ako subdodávateľoch, nájdu kvalitnú pracovnú silu.
Podnikateľské prostredie v súčasnosti kazí najmä čierna práca a slabá vzdelanostná úroveň pracovnej sily. Preto sú práve na vzdelávanie smerované aj finančné toky v Európskej únii. Smerom k personálnemu vzdelávaniu treba nasmerovať aj naše zákony.
Prezident na záver vyzval zástupcov živnostníkov a malých a stredných podnikov, aby sa pri každom schvaľovaní zákonov, ktoré sa ich týkajú, zastavili v Prezidentskom paláci a prediskutovali s ním pozitíva aj negatíva, ktoré im tieto návrhy prinášajú.
Tempo prepadu výroby sa v auguste spomalilo
8. 10. 2009
Priemysel na Slovensku v auguste tempo prepadu výroby výrazne spomalil a dosiahol najlepší výsledok od začiatku roka. Podľa informácií Štatistického úradu lepšie výsledky zaznamenala predovšetkým výroba automobilov. Mierne si pohoršila výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, aj keď v auguste vzrástla o dve tretiny.
Po očistení od ťažby a dobývania a dodávok energií sa celkovo samotná priemyselná výroba v auguste prepadla o 4,2 percenta.
Za miernejším poklesom celkovej priemyselnej výroby na Slovensku v auguste stojí na jednej strane bázický efekt, keď výroba v auguste 2008 výrazne spomalila, čo vytvorilo pozitívnejšiu porovnávaciu bázu pre tento rok, ako aj vplyv šrotovného v Európe.
V lete zaznamenáva priemyselná výroba výraznejšie výkyvy najmä pre rôzne načasovanie dovoleniek. Pozitívne je, že medzimesačný sezónne očistený rast zaznamenali skoro všetky odvetvia.
Predpokladá sa, že medzimesačné zmeny v mesiacoch september a október už nebudú také pozitívne, ale v závere roka by mal byť pre nízku porovnávaciu bázu medziročný rast výroby v priemysle badateľný.
Štát pomôže Sociálnej poisťovni
7. 10. 2009
V nasledujúcich troch rokoch by štát mal pomôcť Sociálnej poisťovni (SP) sumou presahujúcou 4,71 miliardy eur.
Podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 s výhľadom do roku 2012, ktorý schválila vláda, by v budúcom roku mala poisťovňa od štátu dostať takmer 1,52 mld. €, v roku 2011 ďalších 1,63 mld. € a v ďalšom roku 1,56 mld. €. Pôjde o zdroje zo štátnych finančných aktív, ako aj zo štátneho rozpočtu.
V budúcom roku by príjmy poisťovne mali dosiahnuť približne 6,078 mld. € a výdavky takmer 6,080 mld. €. Vďaka prevodu prebytku z tohto roka by mala poisťovňa rok 2010 uzatvoriť s prebytkom 385,8 mil. €.