Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Dodávanie tovarov a služieb za poukazy – nové pravidlá
29. 12. 2018
Smernicou Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi, došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy.
Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy.
Vplyv podpory cestovného ruchu na podnikateľa
27. 12. 2018
Novela zákona o podpore cestovného ruchu má od 1. 1. 2019 pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu; očakáva sa negatívny vplyv na podnikateľské subjekty zamestnávajúce zamestnancov dlhšie ako 12 mesiacov z dôvodu ustanovenia novej zákonnej povinnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu každému takémuto zamestnancovi, ak o to požiada, až do výšky sumy 275 eur ročne na zamestnanca. Novela zákona má pozitívne sociálne vplyvy - veľká časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na rekreáciu, ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka, očakáva sa zvýšenie počtu zamestnancov v oblasti domáceho cestovného ruchu.
Slovenská ekonomika rastie viac, NBS tohtoročný odhad zlepšila
21. 12. 2018
Rast slovenskej ekonomiky má v tomto roku dosiahnuť 4,2 percenta. Vyplýva to z najnovšej strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska, ktorá pre rok 2018 zlepšila odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,2 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcej predikcii.
Pomôže nová automobilka. NBS pristúpila k zvýšeniu odhadu rastu ekonomiky Slovenska na 4,2 percenta v tomto roku a v roku 2019 by dynamika HDP mala kulminovať na úrovni 4,3 percenta, a to vplyvom nábehu produkcie novej automobilky. Slovenská ekonomika by sa mala aj vplyvom cyklického oslabovania spomaliť na štyri percentá v roku 2020 a 3,1 percenta v roku 2021, kedy by mali odznieť efekty vzhľadom na automobilový priemysel. "Makroekonomický vývoj Slovenskej republiky ovplyvňuje zmierňovanie zahraničného dopytu a slabší vývoj v eurozóne v treťom štvrťroku 2018," poznamenal guvernér NBS Jozef Makúch.
Prísne emisné štandardy ekonomike neškodili. Slovenská ekonomika však podľa neho profitovala z dynamického vývozu automobilov, keďže nové modely produkované na Slovensku už spĺňali prísnejšie emisné štandardy a nedošlo tak k prepadu produkcie ako vo viacerých iných európskych krajinách. Centrálna banka očakáva, že sa nárast výrobných kapacít odzrkadlí aj vo vyššom domácom dopyte, keď sa príjmový efekt premietne do zrýchlenia súkromnej spotreby.
V budúcom roku. "Slabší zahraničný dopyt sa však v horizonte prognózy prejavil v zmiernení odhadu dynamiky exportov, v dôsledku čoho sa znížil aj odhad rastu ekonomiky na rok 2019 v porovnaní s predchádzajúcou predikciou," ozrejmil Makúch. Vývoj na trhu práce naznačil podľa centrálnej banky mierne spomalenie rastu zamestnanosti, čo súvisí predovšetkým s nedostatkom pracovných síl.
Platy porastú pomalšie. "Zvyšujúci sa dopyt po pracovnej sile sa prejavuje v náraste platov, ku ktorému výrazne prispieva aj verejný sektor. Po odznení tohto vplyvu a v dôsledku zmierňovania rastu ekonomiky by sa mal rast miezd tiež postupne spomaľovať v strednodobom horizonte," skonštatoval guvernér NBS. Podobný vývoj sa pritom očakáva aj v zamestnanosti. Najmä vplyvom napätia na trhu práce a horšieho demografického vývoja sa bude podľa Makúcha v menšej miere dariť zapĺňať pracovné miesta, a to aj napriek znižovaniu miery nezamestnanosti až na úroveň 5,5 percenta v roku 2021. Inflácia by mala dosahovať úrovne v blízkosti 2,6 percenta. Pri znižujúcich sa príspevkoch cien energií by mal byť inflačný impulz v horizonte predikcie tvorený dopytovou infláciou, ktorá by mala byť podporovaná rastom disponibilného príjmu a konečnej spotreby.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Štátna poisťovňa nebude robiť pri Zväze ambulantných poskytovateľov kompromisy
21. 12. 2018
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) nebude robiť kompromisy pri rokovaní so Zväzom ambulantných poskytovateľov (ZAP). Na tlačovej besede o tom informovala generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková. Poisťovňa odmieta finančné dorovnanie ambulanciám od 1 júla, kedy členovia ZAP-u vypovedali zmluvu. Pacient ako rukojemník. Podľa VšZP je dôsledkom krokov ZAP neodôvodnené branie pacienta za rukojemníka, šírenie poplašnej správy, poškodzovanie mena poisťovne a nekalý spôsob rokovania.
Keď teraz poisťovňa komunikuje s poskytovateľmi, tí podľa Hlinkovej zisťujú, že podmienky v zmluvách sú výhodné, vzápätí na to ZAP a Slovenská lekárska komora (SLK) oslovuje poskytovateľov s tým, aby nanovo vypovedali zmluvy.
"Nie je to už o VšZP, o podmienkach ktoré dávame," tvrdí Hlinková. ZAP podľa nej chce ukázať svojim členom, že vie dohodnúť niečo naviac, poisťovňa mu to však zákonne uhradiť nemôže. Do konca roka. Vo štvrtok bude poisťovňa so ZAP-om rokovať. Verejný prísľub uhradiť starostlivosť o pacientov lekárom, ktorí zmluvu vypovedali, bude platiť do konca roka. Hlinková podľa vlastných slov urobí všetko pre to, aby boli do konca roka podpísané zmluvy. Od januára bude VšZP platiť nezmluvného zdravotného poskytovateľa ako nezmluvného. Podľa generálnej riaditeľky bude mať pacient kam ísť, lekár má povinnosť ošetriť pacienta. Takmer tisíc preplatených bločkov. Poisťovňa bude pacientov informovať, čo robiť ďalej. Bude ich inštruovať, kam môžu ísť, na čo majú nárok, čo budú mať hradené a v akých výškach. VšZP bude komunikovať aj s vyššími územnými celkami, ktorí budú komunikovať s poskytovateľmi. Hlinková tvrdí, ze to bude pre poisťovňu veľká záťaž, predpokladá však, že budú k dispozícii na všetkých pobočkách.
"My sme presvedčení o tom, že do konca tohto roku prevažná väčšina lekárov zmluvy podpíše," uviedol podpredseda predstavenstva VšZP Milan Horváth. Podľa neho VšZP nepredpokladá, že bude verejný prísľub predlžovať.
VšZP aktuálne eviduje 923 bločkov, ktoré vypísali ambulancie ZAP na preplatenie v poisťovni.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)