Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Sociálna ekonomika a sociálne podniky – servisná poukážka
6. 5. 2019
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch rieši poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok alebo pre neobmedzený okruh fyzických osôb, či poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným alebo zraniteľným osobám.
Sociálnu ekonomiku možno charakterizovať a považovať za súčasť ekonomiky, ktorá je riadená solidaritou, pričom jej hlavnou úlohou je napĺňanie sociálnych cieľov.
Servisná poukážka má povahu ceniny, ktorá má nominálnu hodnotu na nej uvedenú. Tieto poukážky vydáva ministerstvo práce. Ministerstvo práce zabezpečuje tlač, distribúciu, predaj, odkúpenie, spätný výkup, likvidáciu a správu zásob servisných poukážok, dozerá na ich ochranu a bezpečnosť a kontroluje nakladanie so servisnými poukážkami pri ich distribúcii, predaji, odkúpení, spätnom výkupe a likvidácii. Servisné poukážky sa vydávajú v nominálnej hodnote desať eur.
Predaj, odkúpenie a spätný výkup servisných poukážok môžu vykonávať len štátne orgány, obce alebo vyššie územné celky. Nepoužité servisné poukážky sú spätne vykupované za kúpnu cenu. Platnosť takejto servisnej poukážky môže byť obmedzená časovo, územne alebo osobou, ktorej je určená. Poškodené poukážky vymieňa ministerstvo práce na základe písomnej žiadosti za poukážky rovnakej nominálnej hodnoty.
Zavedenie ereceptov pacientom a poskytovateľom ušetrilo milióny eur
3. 5. 2019
Pri elektronickom recepte sa neplatí doplatok ako v prípade papierového. V systéme ezdravie bolo od jeho spustenia predpísaných takmer 63 miliónov ereceptov, čo prinieslo pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti celkovú úsporu 4,6 milióna eur. Ako informovalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na štvrtkovej tlačovej besede, vyplýva to z jeho štatistík, ktoré sú od mája uverejňované a aktualizované denne na stránke www.ezdravotnictvo.sk.
Vďaka elektronickému receptu, za ktorý sa neplatí doplatok 0,17 eura, ako v prípade papierového, pacienti spolu ušetrili 4,4 milióna eur. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zatiaľ ušetrili pre nižšiu spotrebu papiera 256 tisíc eur.
"Na stránke sa môže laická a odborná verejnosť dozvedieť ďalšie aktuálne čísla, ako napríklad denný počet zdravotných záznamov či počet pripojených ambulancií, lekární," informoval generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš. Napríklad denný počet zapísaných záznamov z vyšetrenia do systému ezdravie je aktuálne na úrovni asi stotisíc, čo je o 40 percent viac, ako to bolo koncom minulého roka.
Stránka podľa NCZI pre médiá, akademickú obec a pacienta sprostredkuje aj informácie o pripojených poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podľa odborného zamerania, zariadenia či obce. Tiež počet pripojených lekárov, predpísané a vydané erecepty či úsporu podľa vybraného obdobia, čiže týždenne, mesačne alebo ročne. Momentálne systém ezdravie používa vyše 66 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Celkový počet miest poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v ezdravie je 16 259 a celkový počet pripojených ústavných zdravotných zariadení je 122.
Pri tých poskytovateľoch starostlivosti, ktorí nie sú zapojení do ezdravia, treba podľa Blaškovitša zistiť, z akého dôvodu vznikla táto situácia. Blaškovitš nevylúčil ani možné sankcie nepripojeným poskytovateľom.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zmeny v pozemkových spoločenstvách
2. 5. 2019
Novela č. 110/2018 Z. z. zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách určila nové povinnosti, ktoré musia spoločenstvá splniť do 30. júna 2019.
Ide o zmeny, ktoré sa týkajú vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev s ich následným premietnutím do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev. Na základe novely zákona je pozemkové spoločenstvo povinné prispôsobiť svoje základné vnútorné dokumenty (zmluvu o pozemkovom spoločenstve, prípadne aj stanovy) novému zneniu zákona o pozemkových spoločenstvách do 30. júna 2019 a následne podať okresnému úradu oznam o zmene zapísaných údajov.
Pozemkové spoločenstvá môžu zmeny zmluvy a zmeny stanov (stanovy môžu byť upravené samostatne alebo sú súčasťou zmluvy), prijať buď vo forme dodatku, alebo vo forme novej zmluvy či stanov. V prípade, ak má pozemkové spoločenstvo ďalšie interné predpisy (napríklad rokovací poriadok, hlasovací poriadok), musí zosúladiť aj tieto interné dokumenty so zákonom.
Nové povinnosti cestovných kancelárií a ostatných predajcov zájazdov
2. 5. 2019
Cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, ktorá predáva zájazd, je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde alebo pred zaslaním ponuky, ktorej prijatie môže viesť k uzatvoreniu zmluvy o zájazde, poskytnúť cestujúcemu informácie prostredníctvom príslušného formulára.
Od januára 2019 platný zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov určuje v prílohe č. 1, v častiach A, B a C, obsahovú náplň troch typov formulárov štandardných informácií poskytovaných cestujúcim. Zákon je slovenskou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11. 12. 2015).
Niekoľkomesačná prax však ukázala, že dôsledné plnenie povinností uložených zákonom prináša poskytovateľom zájazdov neúmernú administratívnu záťaž a pre určité časti prílohy č. 1 až jeho nevykonateľnosť, pretože poskytovatelia zájazdu viacerými vyžadovanými údajmi v požadovanom časovom období nedisponujú. Materiály poskytnuté cestujúcemu musia podľa zákona spĺňať náležitosti určené prílohou, avšak štruktúra poskytnutých informácií je z pohľadu rozsahu a obsahu pre cestujúceho neprehľadná. Základný cieľ Smernice EP i zákona č. 170/2018 Z. z. – ochrana a efektívne informovanie cestujúceho – povinný obsah prílohy č. 1 nenapĺňa. Väčšina členských štátov transponovala európsku smernicu do svojho zákonodarstva aj v časti príloh, ale slovenský zákon v prílohe č. 1 určil dodatočné požiadavky, ktoré legislatíva európskej únie priamo nepredpisuje. Slovenskí poskytovatelia zájazdov sa tak ocitli v priamej konkurenčnej nevýhode oproti svojim kolegom z iných členských štátov, ktoré transponovali európsku smernicu bez tzv. „gold-platingu“ (rozširujúcich povinností).
Novela zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. 6. 2019 určuje v častiach A, B a C prílohy č. 1 novú obsahovú náplň formulárov štandardných informácií poskytovaných cestujúcim.