Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ministerstvo chce občianske preukazy pre deti do pätnásť rokov
31. 5. 2019
Dôvodom preukazov je elektronizácia zdravotníctva. Do konca roka 2021 by mali mať všetky deti do 15 rokov občiansky preukaz bez fotografie. Navrhuje to Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré v utorok predložilo návrh nového zákona o občianskych preukazoch do medzirezortného pripomienkového konania. Dôvodom je elektronizácia zdravotníctva.
Prístup do zdravotnej dokumentácie. Občiansky preukaz bez podoby tváre bude slúžiť ako prístup do elektronickej zdravotnej dokumentácie. Autentifikácia čipom bude od roku 2022 jediným spôsobom, ako sa do danej dokumentácie dostať. Polícia tak bude deťom mladším ako 15 rokov automaticky zasielať občiansky preukaz bez podpisu a fotografie držiteľa. Ten dostanú takisto občania, ktorí majú občiansky preukaz bez čipu s neobmedzenou platnosťou, ktorý sa vydával do 30. júna 2012 občanom starším ako 60 rokov. Rezort vnútra chce tak odbremeniť seniorov od povinnosti si nový preukaz vybavovať. Návrh zákona prináša aj možnosť požiadať o občiansky preukaz s fotografiou pre deti mladšie ako 15 rokov.
Plnohodnotný cestovný doklad. Ten by slúžil ako plnohodnotný cestovný doklad po krajinách Európskej únie a krajinách, ktoré občiansky preukaz SR akceptujú ako cestovný doklad. Preukaz sa už bude vydávať s časovou platnosťou. Do šiestich rokov bude platiť dva roky, od šiestich do 15 zase päť rokov, vzhľadom na zmeny v črtách tváre v danom veku. Vydávanie občianskych preukazov pre deti v súvislosti s elektronizáciou zdravotníctva avizoval ešte začiatkom minulého roka šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš. Na identifikáciu u lekára sa dá do konca roka 2021 využiť preukaz poistenca a rodné číslo.
(Zdroj: Aktuality.sme.sk)
Zákon o príspevku za zásluhy v športovej oblasti – prichádzajú novinky
29. 5. 2019
V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je upravený nárok fyzických osôb, ktoré reprezentujú, resp. v minulosti reprezentovali Slovenskú republiku v športovej oblasti, na príspevok za zásluhy pre Slovenskú republiku v tejto oblasti.
Takáto právna úprava je však bežnou súčasťou právneho poriadku okolitých štátov, napr. Maďarska, Poľskej republiky, Ruskej federácie, Rumunska, Ukrajiny a ďalších.
Účelom navrhovaného zákona je odmeniť mimoriadne výkony športovcov, ktorí sa významnou mierou zaslúžili mimoriadnymi športovými úspechmi na významných medzinárodných športových podujatiach o propagáciu a dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Navrhovaná právna úprava zároveň do budúcna motivuje ďalších športových reprezentantov Slovenskej republiky v snahe dosiahnuť mimoriadne športové výsledky, na základe ktorých by im vznikol nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti. Navrhovaná úprava by tak mohla prispieť aj k masovejšiemu rozšíreniu športu u mládeže.
Šport ako ľudská aktivita prispieva k harmonickému rozvoju ľudstva s cieľom podporovať mierovú spoločnosť. Šport je teda životnou filozofiou, spájajúcou telesnú zdatnosť, vôľu a psychickú odolnosť. Práve myšlienky novodobého olympizmu sa snažia o vyzdvihnutie uvedených aspektov športu a o podporu spôsobu života, založeného na radosti z vynaloženého úsilia, výchovnej hodnote dobrého príkladu, spoločenskej zodpovednosti a na rešpektovaní všeobecných základných etických princípov a ľudskej dôstojnosti.
Nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti by mal vzniknúť len fyzickým osobám, ktoré spĺňajú podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom.
Vrcholoví športovci v priebehu svojej športovej kariéry vynakladajú mimoriadne úsilie pre dosiahnutie športových úspechov, pričom dosiahnutie významného športového úspechu na olympijských hrách je mimoriadne cenené nielen odbornou verejnosťou. Takýto športový úspech vedie k pozitívnej propagácii štátu, ktorý je reprezentovaný úspešným športovcom v celosvetovom meradle. Každý štát však pre dosiahnutie takýchto úspechov musí vytvárať adekvátne podmienky.
Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že u vrcholového športovca v dôsledku nadmernej záťaže v priebehu jeho športovej kariéry dochádza oveľa skôr k nadmernému opotrebeniu organizmu, ako je tomu u bežnej populácie. V dôsledku času stráveného tréningom a prípravou na športové podujatia, vrcholový športovec má sťažené podmienky pre možnosť prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie po skončení športovej kariéry je významným spôsobom sťažené.
Navrhovaná právna úprava zohľadňuje ocenenie prínosu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa ako športoví reprezentanti zaslúžili o dobré meno Slovenskej republiky a mala by prispieť aj k zvýšenému záujmu o reprezentovanie Slovenskej republiky na najvýznamnejších medzinárodných športových podujatiach, ale tiež k masívnejšiemu rozvoju športu detí a mládeže.
Jednou z podmienok pre vznik nároku na príspevok je dosiahnutie stanoveného veku oprávnenej osoby. Túto podmienku návrh zákona navrhuje dosiahnutie 35 rokov veku. Predpokladá sa, že pri podmienke dosiahnutia 35 rokov veku sa nárok na príspevok bude týkať asi 80 – 90 osôb. Na základe uvedených počtov oprávnených osôb, získaných z dostupných zdrojov, je aj kvantifikovaný vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet.
Stimuly pre výskum a vývoj
27. 5. 2019
Zákon o registri partnerov verejného sektora novelizoval viaceré právne predpisy regulujúce prístup k verejným zdrojom s požiadavkou na zápis príslušných subjektov do registra partnerov verejného sektora, pričom zákon o stimuloch ostal nedotknutý.
S cieľom zosúladenia so zákonom o registri partnerov verejného sektora sa do zákona o stimuloch plánuje zaviesť nová podmienka pre poskytnutie stimulov, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora. Zmena zákona je momentálne v prvom čítaní.
Podstatným je moment, ku ktorému sa skúma zápis do registra. Vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí stimulov sa uzatvára po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o poskytnutí stimulov vydané podľa Správneho poriadku, a teda jej uzavretie predstavuje len výkon právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je potrebné, aby sa zápis do registra skúmal už v rámci správneho konania. V nadväznosti na uvedené bude mať žiadateľ o stimuly povinnosť byť zapísaný v registri v zákonom ustanovenej lehote od podania žiadosti (30 kalendárnych dní). Sankciou nezapísania sa bude, že ministerstvo v správnom konaní žiadosť zamietne.
Toto ustanovenie však nie je koncipované vo vzťahu ku všetkým žiadateľom, ale len vo vzťahu k tým, ktorí majú povinnosť sa do registra partnerov verejného sektora zapísať. Ide o obdobu zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého má žiadateľ zákonom ustanovenú dobu od podania žiadosti na zapísanie sa do registra. Prijímateľom nemôže byť fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak do 45 pracovných dní od podania žiadosti o investičnú pomoc podľa § 14 nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora, ak je osobou, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra.
Zápisom do registra partnerov verejného sektora treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.
Vzhľadom na to, že ide o formálne overenie náležitostí, navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti z dôvodu nezapísania sa do registra v ustanovenej lehote nebolo možné podať odvolanie.
Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
27. 5. 2019
Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť sa musí uskutočňovať v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici o uznávaní odborných kvalifikácií.
V prílohe citovanej smernice je ako doklad o formálnej kvalifikácii sestier pre Slovenskú republiku uvedený okrem vysokoškolských diplomov v študijnom odbore ošetrovateľstvo aj diplom o získaní vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra na strednej zdravotníckej škole.
Od schválenia smernice a jej prijatia v Slovenskej republike sa sestry primárne vzdelávajú na vysokých školách a univerzitách. Stredné zdravotnícke školy etablovali vzdelávanie v študijnom odbore zdravotnícky asistent a zaznamenali zníženie záujmu mladých ľudí o štúdium zdravotníckych odborov.
Cieľom predkladaného návrhu novely zákona je optimalizácia postavenia stredných zdravotníckych škôl, ktoré nemajú v mieste pôsobenia fakultnú nemocnicu s tými strednými zdravotníckymi školami, v ktorých mieste pôsobenia sa fakultná nemocnica nachádza. Takto dosiahnutý stav by prispel k podpore geografického rozloženia odborného vzdelávania na stredných zdravotníckych školách na Slovensku, nárastu záujmu a počtu uchádzačov o štúdium, teda aj počtu personálu v praxi a tiež k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občanov.
V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky SR na roky 2016-2020, v ktorom sú v oblasti zdravotnej politiky v časti „Dôstojnosť povolania“ prioritou aj adekvátne podmienky pre prípravu povolania optimalizáciou komplexného modelu vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa s cieľom podpory vyváženého geografického rozloženia výučby na Slovensku možnosťou realizácie praktickej výučby vo vyššom odbornom vzdelaní vo všeobecných nemocniciach zaradených do pevnej siete poskytovateľov a v univerzitných nemocniciach rozširuje zabezpečenie vyššieho odborného vzdelávania v príslušných zdravotníckych študijných odboroch na ďalších dvanástich stredných zdravotníckych školách. Z celkového počtu 30 stredných zdravotníckych škôl bude možné touto úpravou realizovať vyššie odborné vzdelávanie v príslušných zdravotníckych študijných odboroch na 27 stredných zdravotníckych školách.