Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ak neprídu dodatočné zdroje, poisťovne pristúpia k reštrikčným opatreniam
4. 10. 2019
Stále sa čaká, že systém bude tento rok dofinancovaný. Ak neprídu do rezortu zdravotníctva dodatočné zdroje, zdravotné poisťovne pristúpia k reštrikčným opatreniam smerom k liekom a liekovej politike. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) o tom informovala agentúru SITA po rokovaniach s poisťovňami. "Pokiaľ štát nezabezpečí to, čo garantoval, že bude nedostatok finančných prostriedkov, tak Dôvera a Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) nám nie sú schopné dofinancovať tento rok," informoval prezident ANS Marián Petko. Sociálny balíček aj rekreačné poukazy. Od oboch poisťovní má asociácia čiastočne vykrytý sociálny balíček, no nemá vykryté rekreačné poukazy, ktoré boli prijaté až po štátnom rozpočte a neboli plánované ani v rozpočte pre zdravotníctvo.
Ako uviedol prezident ANS, obe poisťovne stále nevedia, do akej miery sa budú musieť opatrenia robiť, keďže sa stále čaká, že systém bude tento rok dofinancovaný. "Čo sa týka rokovania s Unionom, ANS má zabezpečené sociálne balíčky a rekreačné poukazy odhadom, pretože nikto presne nevie, aké percento zamestnancov ich využije. Aj zdravotná poisťovňa Union však informovala, že bez ďalších finančných prostriedkov v tomto roku budú musieť robiť opatrenia, nie však smerom k zmluvám ANS," informoval Petko. Asociácia potrebuje na tento rok dofinancovanie vo výške 10 miliónov eur. "O to sme menej schopní platiť za lieky, špeciálny materiál, za bežnú prevádzku nemocníc. Nemocnice nemôžu byť spravované tak, ako by mali, keby mali dostatok peňazí, čo v konečnom dôsledku vždy pocíti pacient," upozornil Petko. ANS minulý týždeň rokovala o dofinancovaní so zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union, rokovanie so VšZP prebehlo ešte predtým.
"Na poslednom rokovaní so zástupcami ANS sme informovali, že bez dofinancovania systému nebude možné zvýšenie úhrad za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Dokonca bude potrebné pristúpiť k reštrikčným opatreniam najmä v oblasti liekov, zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu," konštatoval Matej Štepianský z Dôvery. Ako uviedol, Dôvera finančne kryje legislatívne nároky nemocníc v oblasti miezd a sociálnych balíčkov. Otvorená však zostala otázka rekreačných poukazov, pri ktorých bude poisťovňa poznať ich skutočné čerpanie až na konci roka.
"Union zdravotná poisťovňa má v zmluvách zohľadnené všetky finančné požiadavky Asociácie nemocníc Slovenska na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019, vrátane rekreačných poukazov a aj sociálnych balíčkov. Dlhodobo však upozorňujeme na nevyhnutnú potrebu dofinancovania zdravotníctva," informoval hovorca Union poisťovne Matej Neumann.
VšZP po rokovaní s ANS, ktoré sa konalo v polovici septembra, informovala, že "ANS v záujme lepšej identifikácie skutočných finančných potrieb deklarovala ochotu poskytnúť VšZP do konca septembra informácie o nákladoch, ktoré vznikli nemocniciam využívaním rekreačných poukazov najmä v letných mesiacoch". Štátna poisťovňa tieto údaje zatiaľ k dispozícii nemá. "Ale keďže je len 2. október, tak sme si istí, že prísľub ANS platí a tieto údaje čoskoro získame," informovala VšZP.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novela zákona o potravinách
2. 10. 2019
Na základe nariadenia sú novelou zákona splnomocnené orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva určiť na účely výkonu úradných kontrol potravín vstupujúcich do EÚ z tretích krajín hraničné kontrolné stanice, pričom sú zároveň oprávnené pozastaviť alebo zrušiť činnosť hraničných kontrolných staníc, ak nebudú spĺňať minimálne požiadavky ustanovené v nariadení.
Oproti doterajšej právnej úprave sa novelou zákona rozširujú kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, a to v oblasti vykonávania úradnej kontroly potravín rastlinného pôvodu na miestach uvedených v nariadení (EÚ) 2017/625 a v oblasti úradnej kontroly poľnohospodárskych produktov a potravín s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením, označením zaručenej tradičnej špeciality, označením nepovinnými výrazmi kvality alebo liehovín so zemepisným označením v zariadeniach spoločného stravovania.
Právna úprava tejto novely zákona odstraňuje aj niektoré z doterajších nedostatkov v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov úradnej kontroly potravín. Nedostatky sa týkali najmä oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín, spôsobu poverovania akreditovaných úradných laboratórií na výkon analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín a vydávania úradných certifikátov orgánmi úradnej kontroly potravín prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v Slovenskej republike a ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny.
Úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
2. 10. 2019
Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska upravuje od 1. 1. 2020 platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, tzv. koncesionárske poplatky.
Podľa platnej úpravy tohto zákona sú ustanovené rôzne sadzby koncesionárskych poplatkov, ktoré platia týmto zákonom vymedzené fyzické a právnické osoby. Sadzba koncesionárskych poplatkov pre každú fyzickú osobu, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome je 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac, pričom tento zákon vymedzuje určité fyzické osoby, ktoré majú nárok na zníženie sadzby koncesionárskych poplatkov na polovicu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú oslobodené od povinnosti platiť koncesionárske poplatky.
Cieľom predkladateľov tejto novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je oslobodiť od povinnosti platiť koncesionárske poplatky všetky fyzické osoby, ktoré podľa tohto zákona v súčasnosti platia koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe, t.j. 2,32 eura mesačne. Jedná sa o:
- poberateľov dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku, a sirotského dôchodku), ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti,
- poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzované s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Práve tieto fyzické osoby sú v mnohých prípadoch ohrozené rizikom chudoby, preto je požadovanie platiť koncesionárske poplatky aj v polovičnej sadzbe od týchto fyzických osôb vzhľadom na možné negatívne sociálne dôsledky nevhodné. V dôsledku zmeny právnej úpravy všetky vyššie uvedené fyzické osoby zaznamenajú ročnú úsporu na platbách za koncesionárske poplatky v sume 27,84 eur ročne. Predkladatelia majú zato, že po oslobodení vyššie uvedených fyzických osôb od povinnosti platiť koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe dôjde k ďalšiemu miernemu zvýšeniu životnej úrovne týchto fyzických osôb.
Chýbajúce lieky rieši aj Európa
30. 9. 2019
Problém s nedostatkom liečiv, ktorý trápi aj Slovensko, už zaregistrovala aj Európska lieková agentúra. Tá v júli vyzvala členské štáty, aby sa témou vážne zaoberali. Hoci by sa mohlo zdať, že určenie, kedy je lieku primálo, je relatívne jednoduché. Definícia – lekár nemá pacientovi čo ponúknuť a lekárnik nemá za vyradené liečivo adekvátnu náhradu – však neplatí.
Okrem koncových užívateľov, teda pacientov, dôsledky pociťujú ostatní stakeholderi a vôbec celý systém zdravotnej starostlivosti. Nedostatok liečiv bol jednou z tém, na ktoré upozornili odborníci počas konferencie HN Slovenské zdravotníctvo 2019, ktorá sa konala minulý týždeň.