Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
eKasu čakajú zmeny. Sú možné ústupky
25. 11. 2019
Súčasťou konferencie Slovenské obchodné fórum 2019 bola aj diskusia o tom, čo priniesla eKasa. Na panelovej diskusii sa zúčastnil Jozef Orgonáš, prodekan Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Okrem neho mali pred publikom vystúpiť aj generálny riaditeľ Sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík z Finančnej správy Ladislav Hanniker a Vladimír Sirotka zo Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov. Poslední dvaja menovaní však nakoniec na konferenciu neprišli. Dôvodom malo byť stretnutie na Finančnej správe s odbornou verejnosťou.
Slovenská ekonomika spomalí, očakáva OECD
22. 11. 2019
OECD predpokladá mierne oživenie až v roku 2021.Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa tento aj nasledujúci rok spomalí a až v roku 2021 mierne ožije. Dôvodom je slabší externý dopyt, ktorý má negatívny vplyv na vývoz. Uviedla to vo svojej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži. Tempo rastu sa spomalí. Podľa OECD sa výkon slovenskej ekonomiky v tomto roku zvýši len o 2,5 % po náraste o 4 % v roku 2018.
V nasledujúcom roku 2020 tempo jej rastu ešte klesne na 2,2 a až v roku 2016 znova ožije a dosiahne 2,6 %. Domáci dopyt bude naďalej pomerne silný, najmä v dôsledku súkromnej spotreby, ktorú bude udržiavať odolný trh práce s nízkou nezamestnanosťou. Fiškálna pozícia bude v rokoch 2020-21 neutrálna. Ale vzhľadom na absenciu nadbytočných kapacít a strednodobé výzvy, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva, bude dôležité obmedziť tlak na verejné výdavky. Dôkladná reforma verejného sektora by mohla zvýšiť efektívnosť a financovať reformy podporujúce začlenenie v oblasti integrácie a vzdelávania Rómov. Zahraničný dopyt klesol. Slovenská ekonomika sa výrazne spomalila v dôsledku oslabenia vývozu. Pokles zahraničného dopytu sa totiž týka aj tovarov, na ktoré sa Slovenská republika špecializuje. A zároveň pretrvávajúca neistota brzdí investície. Trh práce je však naďalej silný a miera nezamestnanosti je na historickom minime. Mzdy rastú, ale ich vplyv na spotrebu domácností sa zmiernil pre výraznejšie zvýšenie úspor. Miera inflácie tento rok stúpne na 2,8 % z vlaňajších 2,5 % najmä v dôsledku vyšších cien potravín a v roku 2020 klesne na 2,6 %. OECD predpokladá, že rozpočtový deficit zostane v nasledujúcich dvoch rokoch zhruba konštantný. Zníženie tlaku na verejné výdavky bude však dôležité vzhľadom na absenciu voľných kapacít a výzvy ako je starnutie obyvateľstva a s tým spojený rast výdavkov. Slovenská republika patrí medzi krajiny OECD, kde počet obyvateľov v dôchodkovom veku stúpa najstrmšie a nový ústavný zákon zaviedol strop pre odchod do dôchodku vo veku 64 rokov. Ak sa "zhmotnia" riziká a rast ekonomiky sa výraznejšie spomalí, fiškálna politika SR by mala byť pripravená zmierniť to. Revízia výdavkov. Realizácia odporúčanej rozsiahlej revízie výdavkov by pomohla dosiahnuť efektívnosť rozpočtu a financovať veľmi potrebné štrukturálne reformy. Účinné verejné investície, najmä do vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií, by mali podporiť produktivitu a inkluzívnejší rast. Slovensko potrebuje zvrátiť pokles úrovne vzdelávania a urobiť viac, aby sa zlepšili šance detí z chudobnejšieho prostredia, najmä Rómov. Intenzívnejšie úsilie o rozvoj ďalších kvalitných zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení by tiež pomohlo zvýšiť účasť žien s malými deťmi na trhu práce. Súkromná spotreba bude naďalej robustne rásť v dôsledku napätého trhu práce. Slabý zahraničný dopyt a globálna neistota však budú brzdiť vývoz a investície. Predpokladá sa, že inflácia zostane v nasledujúcich dvoch rokoch nad hranicou 2 %. Politická neistota v oblasti obchodu a ďalšie spomalenie na vývozných trhoch, najmä v Nemecku, zostávajú hlavnými negatívnymi rizikami pre výhľad slovenskej ekonomiky. Aj rýchlejší rast súkromnej spotreby predstavuje riziko, pretože mzdy by stúpnuť viac, ako sa plánovalo, a vysoká miera úspor by sa mohla znížiť.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Štátne lesy začínajú s predajom kalamitného dreva občanom
22. 11. 2019
Obec drevo objedná a vyberie domácnosti, ktoré si ho kúpia za zvýhodnených podmienok. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky začína s predajom ihličnatého kalamitného dreva. Ide o pilotný projekt. Predaj bude realizovaný prostredníctvom obcí a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Na stredajšom výjazdovom rokovaní vlády v Slavošovciach v okrese Rožňava o tom informovala vládu a novinárov ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS).
"Projekt pomôže obyvateľom, ktorí sú v núdzi a v ťažkej situácii," povedala ministerka. Cez aukcie sa predal iba zlomok. Obhospodarovatelia lesa v Slovenskej republike i v okolitých krajinách už niekoľko rokov bojujú s následkami kalamít spôsobených suchom, vetrom a premnoženým podkôrnym hmyzom. Z tohto dôvodu je trh v stredoeurópskom priestore presýtený surovým ihličnatým drevom. Je obrovský rozdiel medzi ponukou a spracovateľskými kapacitami hlavne menej hodnotných sortimentov. "Lesy Slovenskej republiky evidujú veľmi nízky záujem o kúpu ihličnatého dreva. Prostredníctvom elektronických aukcií sa podarilo v tomto roku predať iba šesť percent z ponúkaného množstva ihličnatého dreva (vláknina). O viac ako sto percent vzrástli zásoby tohto dreva na skladoch," uviedol v správe pre médiá generálny riaditeľ štátneho podniku Marian Staník. Drevo predajú občanom. Lesy Slovenskej republiky sa preto rozhodli pre predaj tohto kalamitného ihličnatého dreva občanom. Obce na základe záujmu občanov objednajú drevnú hmotu na miestnom príslušnom odštepnom závode. Výber domácností, ktoré si budú môcť nakúpiť drevo za zvýhodnených podmienok, určí obec. Tá zabezpečí aj dovoz dreva. Občania si tak budú môcť drevo zakúpiť iba za priame výrobné náklady štátneho podniku vo výške 18,24 eura za kubický meter (m3), pričom ide o konečnú cenu vrátane dane z pridanej hodnoty. Na odvozných miestach je v prvej fáze k dispozícii 35-tisíc m3 dreva a na jednu domácnosť bude možné zakúpiť päť m3 dreva. "Predajom dreva iba za výrobné náklady chceme pomôcť obyvateľom Slovenska," dodal Staník. ZMOS podľa jeho predsedu Branislava Trégera tento projekt víta. "Je to iniciatíva obojstranne výhodná, pre konečného odberateľa aj pre štátny podnik. Samozrejme, my budeme v prvom rade hovoriť o tom, ako sa obce zainteresujú pri odbere tohto dreva z odberných miest, respektíve skladov, a podľa jednotlivých kritérií budú štatutári distribuovať to drevo ďalej. Cieľovou skupinou sú obyvatelia tých obcí a miest, kde nie je plynofikácia. Ide najmä o skupinu starších alebo osamelo žijúcich ľudí," povedal.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Rezort dopravy presunie vyše 40 miliónov na výstavbu diaľnic
22. 11. 2019
Zmeniť sa má účel použitia kapitálových výdavkov z rokov 2017 a 2018. Kapitálové výdavky v rámci kapitoly ministerstva dopravy z rokov 2017 a 2018 v celkovej výške 43,53 milióna eur by sa mali presunúť na financovanie projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest realizovaných Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS).
Navrhuje to Ministerstvo dopravy a výstavby SR v materiáli, ktorý v stredu na výjazdovom rokovaní v Slavošovciach odsúhlasila vláda. Zmeniť sa má účel použitia kapitálových výdavkov z rokov 2017 a 2018, ktoré boli pôvodne rozpočtované v programoch Podpora rozvoja bývania, Cestná infraštruktúra, Železničná doprava, Tvorba a implementácia politík, Rozvoj cestovného ruchu a Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Rozpočtovými opatreniami bol ministerstvom financií zvýšený rozpočet kapitálových výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby na rok 2019 celkom o 87,69 milióna eur. Týmito opatreniami došlo podľa rezortu dopravy len k uvoľneniu kapitálových výdavkov poskytnutých Ministerstvom dopravy a výstavby v minulých rokoch. Rezort dopravy v návrhu konštatuje, že materiál nezakladá zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy. Ide totiž o výmenu zdrojov v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby, a to zmenu zdroja z predchádzajúcich rokov za prostriedky štátneho rozpočtu aktuálneho roka.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)