Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Rast slovenskej ekonomiky spomalil, je najnižší za šesť rokov
6. 12. 2019
Rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách dosiahol 1,3 percenta. Spomalenie rastu slovenskej ekonomiky, ktoré naznačoval už vývoj v predošlom štvrťroku, sa v 3. kvartáli tohto roka ešte prehĺbilo. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách dosiahol 1,3 % a jeho tempo sa oproti rovnakému obdobiu vlaňajška spomalilo o 3,3 percentuálneho bodu (p. b.). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) s tým, že ide o najnižší rast od 4. štvrťroku 2013.
V priebehu tohto roka ekonomika rástla v 1. štvrťroku o 3,8 % a v 2. štvrťroku o 2,2 %. "Hodnoty za predošlé štvrťroky boli upravené v rámci veľkej benchmarkovej revízie údajov realizovanej v októbri tohto roka," informovali štatistici. V medzikvartálnom porovnaní sa objem HDP zvýšil reálne o 0,4 %. Celkový objem v bežných cenách bol na úrovni 24,56 miliardy eur a medziročne sa zvýšil o 3,4 %. "Ekonomický vývoj v 3. štvrťroku 2019 sa udržal v pozitívnych číslach a bol podporený hlavne domácim dopytom, v porovnaní s 3. štvrťrokom 2018 bol vyšší o 4,3 %," vyčíslil ŠÚ SR. Rozhodujúci vplyv na jeho rast mala tvorba hrubého kapitálu, ktorý vzrástol o 9,6 %. Okrem kapitálu sa zvyšovali aj všetky výdavky na konečnú spotrebu, v úhrne sa zvýšili o 2,3 %. Konečná spotreba domácností bola vyššia o 1,8 %, verejnej správy o 3,7 % a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 10,5 %. Zahraničný dopyt naopak klesol už druhý štvrťrok po sebe. V 3. štvrťroku sa však jeho pokles zmiernil na 0,2 %. Dovoz výrobkov a služieb bol vyšší o 3,3 %. Spolu v 1. až 3. štvrťroku dosiahla tvorba HDP 69,9 miliardy eur. V bežných cenách sa medziročne zvýšil o 4,9 %. V stálych cenách o 2,4 %, čo bolo o 1,8 p. b. menej ako v rovnakom období vlaňajška.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Sociálna poisťovňa vydrží hospodáriť bez pomoci štátu len tento rok
6. 12. 2019
Budúci rok má poisťovňa dostať dostať dvesto miliónov eur. Sociálna poisťovňa dokáže hospodáriť bez finančnej pomoci štátu len v tomto roku. Už v budúcom roku by mala zo štátneho rozpočtu dostať finančnú výpomoc v sume 200 miliónov eur a v roku 2021 ďalších sto miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 s výhľadom do roku 2022, ktorý schválil parlament.
V budúcom roku by mala poisťovňa hospodáriť s príjmami v celkovej sume 9,57 miliardy eur, z čoho by takmer 560 miliónov eur mal tvoriť prebytok z tohto roku a ďalších 200 miliónov eur spomínaná pomoc zo štátneho rozpočtu. Bez tohtoročného prebytku a bez výpomoci od štátu by tak mala mať poisťovňa príjmy v sume 8,81 miliardy eur. Výdavky poisťovne na rok 2020 majú dosiahnuť 8,71 miliardy eur. Od ekonomicky aktívnych osôb, teda od zamestnancov, dohodárov, či samostatne zárobkovo činných osôb by poisťovňa mala v budúcom roku vybrať 8,27 miliardy eur, čo by malo byť o 364 miliónov eur viac ako v tomto roku. Príjmy poisťovne z dlžného poistného majú budúci rok predstavovať 217 miliónov eur, čo je na úrovni tohto roka. Na poistnom za poistencov štátu má Sociálna poisťovňa zinkasovať 273 miliónov eur, čo je o 44 miliónov eur viac ako v tomto roku. Na vyplácanie dôchodkov má poisťovňa v budúcom roku vynaložiť 7,62 miliardy eur, teda o 279 miliónov eur viac ako v tomto roku. Z tejto sumy by si 218,7 milióna eur mala vyžiadať valorizácia dôchodkov od 1. januára budúceho roka. Výdavky na dávky nemocenského poistenia a dávky v nezamestnanosti však majú oproti tomuto roku klesnúť. Kým v tomto roku by výdavky na dávky nemocenského poistenia mali dosiahnuť 764,4 milióna eur, na rok 2020 by sa mali znížiť na 728,3 milióna eur. Pri výdavkoch na dávky v nezamestnanosti má ísť o pokles z tohtoročných 202 miliónov eur na 176,7 milióna eur.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Zmeny v zákone o cestnej premávke
4. 12. 2019
Zákon o cestnej premávke prešiel rozsiahlou novelou. Medzi najdôležitejšie zmeny v pravidlách cestnej premávky možno zaradiť úpravu parkovania na chodníku tak, aby nebolo možné jazdiť po chodníku, ale zaparkovať len na chodníku priľahlom k ceste, spresnenie zákazu používania mobilov a podobných zariadení počas vedenia vozidla a zavedenie povinnosti vytvárať záchranársku uličku v kolóne stojacich vozidiel.
Voči mladým vodičom, ktorí sú rizikovou skupinou, sa navrhuje zavedenie istej obdoby skúšobnej lehoty, ktorú poznal predchádzajúci zákon č. 315/1996 Z. z., avšak nové opatrenia sú precíznejšie a zacielené na konkrétnu skupinu vodičov, ktorí v najväčšej miere negatívne ovplyvňujú dopravno-bezpečnostnú situáciu. Pôjde o sústavu opatrení, ktoré budú nasledovať po tom, čo vodič spácha druhé porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom alebo prekročenie rýchlosti jazdy v lehote do dvoch rokov od udelenia vodičského oprávnenia. Novinkou z týchto opatrení je rehabilitačný program pre vodičov, ktorí sa bude vykonávať u dopravného psychológa.
Minimálny vek na udelenie vodičského oprávnenia a na vedenie motorových vozidiel vyplýva zo smernice 2006/126/ES o vodičských preukazoch, na základe ktorej sa od roku 2013 zvýšil vek na vedenie motorových vozidiel skupiny C a CE z 18 rokov na 21 rokov a na vedenie motorových vozidiel skupiny D a DE z 21 rokov na 24 rokov. Smernicou Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2018/645, ktorou sa zmenila smernica o vodičských preukazoch sa tento vek znižuje na pôvodnú úroveň, avšak za podmienky dôkladnejšieho a hlbšieho vzdelania mladších vodičov v teórii aj v praxi vedenia takýchto motorových vozidiel. Predmetom zákona je súčasne aj zlepšenie vymožiteľnosti sankcií ukladaných v rámci objektívnej zodpovednosti, ktorá je najmä vo vzťahu k vozidlám evidovaným v zahraničí značne obmedzená. Zavádza sa nový právny inštitút – blokové konanie o správnom delikte držiteľa vozidla, ktoré umožní ukladať pokuty držiteľovi alebo vodičovi priamo na mieste za porušenie pravidiel zistené v minulosti (vozidlá sa budú zastavovať na základe tzv. black listov evidenčných čísel), na čo budú naviazané ďalšie donucovacie oprávnenia ako uloženie kaucie v prípade neuhradenia pokuty na mieste alebo možnosť zadržať doklady vozidla a tabuľky s evidenčným číslom až do uhradenia pokuty. V zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa predovšetkým zvyšuje horná hranica možnej pokuty za používanie mobilov a podobných zariadení počas vedenia vozidla, a to v blokovom konaní z 50 eur na 100 eur a v riadnom konaní zo 100 eur na 200 eur.
Cestná premávka – elektronické podanie pri evidovaní vozidla
2. 12. 2019
Podľa plánu legislatívnych úloh bolo dôvodom na zmeny v zákone o cestnej premávke zjednodušenie vybavovania elektronických podaní pri evidovaní vozidiel. Zmeny zákona začnú platiť1. 12. 2019, 1. 2. 2020 a 1. 1. 2024.
Cieľom novely bola situácia, kedy po spracovaní žiadosti podanej prostredníctvom elektronickej služby bude žiadosť systémovo zasielaná na spracovanie do nového pracoviska v Slovenskej Ľupči, kde sa vytlačí papierové osvedčenie o evidencii časť II, objedná sa elektronické osvedčenie o evidencii časť I a tabuľky s evidenčným číslom sa pripravia na odoslanie. Pre občanov by to znamenalo úplné vylúčenie potreby osobnej návštevy dopravného inšpektorátu pri evidovaní novozakúpených vozidiel, ako aj vozidiel jednotlivo dovezených do Slovenskej republiky z cudziny.
V oblasti evidovania vozidiel sa navrhujú aj ďalšie čiastkové opatrenia, ktorých cieľom je zefektívniť a zlepšiť poskytovanie služieb evidencie vozidiel, napríklad zavedenie možnosti pre vlastníkov vozidiel, aby si sami mohli požiadať o prihlásenie novozakúpeného vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby, vypustenie fyzického porovnávania údajov z dokladov s údajmi na vozidle, umožnenie vykonávania niektorých ďalších evidenčných úkonov na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte alebo predĺženie platnosti zvláštnych evidenčných čísel.