Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenský priemysel a stavebníctvo za minulý rok klesli
10. 2. 2021
Produkcia slovenského priemyslu vlani aj kvôli dopadom epidémie choroby covid-19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla, prepadlo sa aj stavebníctvo.
V samotnom decembri ale oba sektory už zaznamenali rast výkonov. Informoval o tom dnes slovenský štatistický úrad.
Produkcia priemyslu v krajine vlani klesla o 9,1 percenta, v decembri ale o 6,8 percenta vzrástla.
Bol to zároveň najvýraznejší rast od marca 2019. Jedna z najdôležitejších zložiek slovenského priemyslu, a to výroba dopravných prostriedkov, vlani klesla o 16,4 percenta.
V poslednom mesiaci roka ale o 9,9 percenta vzrástla, čo bol aj najlepší výsledok od predminulej jari. Za celý rok 2019 bola produkcia slovenského priemyslu medziročne vyššia o pol percenta.
Slovenský priemysel sa prepadol najmä vlani v apríli po prepuknutí prvej vlny Covidu-19, kedy na niekoľko týždňov prerušili výrobu napríklad závody všetkých štyroch automobiliek, ktoré montujú vozidlá.
Stavebníctvo vlani zaznamenalo prepad výkonov o 11,3 percenta, v červených číslach bol sektor aj v roku predchádzajúcom. Vlani v decembri výkony v stavebníctve stúpli medziročne o 2,1 percenta, čo bol prvý rast od februára 2020.
V
Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri v pluse
8. 2. 2021
Export aj import Slovenska rástol medziročne v poslednom mesiaci minulého roka najvýraznejšie od januára 2019. Saldo zahraničného obchodu bolo v decembri 2020 neobvykle v pluse.
Naposledy bolo decembrové saldo v kladných číslach v roku 2015. Za celý rok vývoz poklesol nakoniec len o šesť percent a pre vyšší pokles dovozu je výrazne pozitívne aj celoročné saldo. Informoval o tom Štatistický úrad.
Celkový vývoz tovaru v decembri 2020 dosiahol hodnotu 6,5 miliardy eur, čo predstavuje medziročný rast o 12,5 percenta, najvyšší v roku 2020.
Druhý mesiac po sebe rástol aj celkový dovoz tovaru, ktorý sa posledný mesiac predchádzajúceho roka zvýšil o 9,6 percenta na 6,3 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 158,7 milióna eur, čo je výrazne menej ako predošlé mesiace, ale neobvykle vysoká hodnota na posledný mesiac v roku. Je to najvyššia decembrová hodnota od roku 2010.
Najväčší vplyv na decembrovú bilanciu mal najmä zvýšený vývoz automobilov, naopak jej hodnotu znižovalo vyššie pasívne saldo v triedach chemikálie a minerálne palivá.
V súhrne za január až december 2020 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 znížil celkový vývoz tovaru o šesť percent na 75,5 miliardy eur a celkový dovoz o 8,2 percenta na 72,8 miliardy eur.
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne vo výške 2,7 miliardy eur, bolo o 1,7 miliardy eur vyššie ako v rovnakom období roka 2019.
Po sezónnom očistení údajov v decembri 2020 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 7,2 miliardy eur pri medziročnom raste o 6,7 percenta.
Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 7,1 percenta na 6,8 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 418,5 milióna eur, bolo o 1,8 milióna eur vyššie ako v decembri 2019.
V
Bývanie nikdy nebolo drahšie
3. 2. 2021
Priemerná cena bývania na Slovensku v poslednom štvrťroku minulého roka vystúpila na rekord. Tempo medziročného rastu cien bytov a domov bolo najvyššie za posledných 12 rokov.
Za celý minulý rok sa ceny bývania zvýšili dvojciferným tempom, respektíve najrýchlejšie od roku 2008. Vyplýva to z dnešných údajov Národnej banky Slovenska.
Priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch vo štvrtom štvrťroku dosiahla 1853 eur. Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka sa zvýšila o 16 percent. V priemere za celý rok bývanie zdraželo o 11,9 percenta, dopyt podporili tiež nízke úrokové sadzby z pôžičiek.
V
Bankám minulý rok klesol zisk o viac ako štvrtinu
1. 2. 2021
Bankám na Slovensku vlani klesol zisk o viac ako štvrtinu na najnižšiu hodnotu od globálnej finančnej a ekonomickej krízy v roku 2009.
Hospodárenie sektora ovplyvnili okrem iného vyšší objem vytvorených rezerv pre prípad nesplácania úverov zo strany klientov v súvislosti s dopadmi pandémie choroby covid-19 a nižšie úrokové výnosy.
Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska.
Zisk slovenských peňažných ústavov po zdanení dosiahol 465,2 milióna eur oproti zisku 636 miliónov eur v predchádzajúcom roku. To predstavuje pokles o 26,9 percenta.
Čistý úrokový výnos, ktorý je hlavným zdrojom príjmov bánk, sa vlani v čase pretrvávajúcich nízkych úrokových sadzieb znížil o 3,8 percenta na 1,66 miliardy eur.
Banky vyčlenili takmer 348 miliónov eur na opravné položky pre prípad nesplácania pôžičiek zo strany dlžníkov. To je dva a pol násobok sumy z roku 2019.
V