Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Benzín aj nafta znovu lacnejšie, ropa už začala zdražovať
7. 1. 2009
Benzíny aj nafta opäť o niečo zlacneli. Priemerné ceny 95-oktánového benzínu klesli k hodnote cca 0,980 eura za liter, priemerná cena nafty pod 1,080 eura za liter.
Najbližšie obdobie ukáže, či tento trend zostane zachovaný. K zmene môže
dôjsť v súvislosti s tým, že opäť začali rásť ceny ropy. Podiel na raste cien majú spory okolo
dodávok ruského plynu na Ukrajinu a izraelská ofenzíva v pásme Gazy.
Pohonné hmoty zlacneli, niektoré potraviny stúpli
5. 1. 2009
Štastický úrad sleduje pohyb cien a tieto údaje bude pravidelne aktualizovať.
Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu, ktorý mimoriadne zisťoval vývoj
cien na začiatku januára, zo 73 tovarov ceny stúpli u 32 položiek, nezmenili sa
v 16 prípadoch a zlacnelo 25
tovarov. Okrem benzínu a nafty zlacneli
trvanlivé polotučné mlieko, paprika a paradajky a chlieb. Výsledky pohybov cien
Štatistický úrad aktualizuje každých desať dní.
Prísnejšie pravidlá pri výkupe odpadu z kovov
3. 1. 2009
Novela zákona o odpadoch by mala viesť k zníženiu a predchádzaniu krádeží. Situácia by sa mala zlepšiť predovšetkým pri železničnej infraštruktúre či dopravných značkách, kde okrem finančnej škody dochádza aj k ohrozeniu bezpečnosti.
Prevádzkovatelia zberní kovového odpadu sú povinní viesť a
uchovávať podpis, prípadne fotodokumentáciu akéhokoľvek odpadu z farebných
kovov. Sprísnia sa aj sankcie za výkup kradnutých kovov.
Dôraz na predchádzanie vzniku odpadov a ich maximálne
zhodnocovanie kladie aj Európska únia. Množstvo vyprodukovaných odpadov na
obyvateľa má rastúcu tendenciu. Na jedného Slováka ročne pripadá asi 301
kilogramov komunálneho odpadu.
Pokračuje pokles cien
2. 1. 2009
Oproti začiatku decembra minulého roku sa ceny znížili o 0,7 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad, ktorý od začiatku augusta 2008 podrobnejšie sleduje vývoj cien najčastejšie nakupovaných komodít.
Najvýraznejšie zlacneli pohonné látky,
o 4, 7 %, znížili sa ceny ovocia o 3,6 %. Stúpli cenu cukru, džemu, medu,
sirupov, čokolád a cukroviek. Mierne stúpli aj ceny chleba a obilnín.
Na vývoj cien dohliada v čase prechodu na novú menu aj
mimovládna organizácia Združenie slovenských spotrebiteľov. Správnosť
zobrazovania cien kontroluje Slovenská obchodná inšpekcia.