Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Rada na prekonanie krízy
9. 3. 2009
Jeden z troch najúspešnejších predajcov 20. storočia, Mexičan Sergio Zyman, radí firmám počas krízy zmeniť marketing.
Ak vo firme stagnuje marketing, stagnuje všetko. Mnohé firmy podcenili
realitu a tešili sa z toho, že umelo rástli. To však nemôže byť donekonečna.
Bohužiaľ, mnohé to zistili až teraz, v čase krízy.
Pravidlo jedna - neuvádzať nové, ale venovať sa starým
Problémom spoločností je, že zvyšujú tlak na
spotrebiteľov, aby kupovali ich výrobky. To je zlé. Firmy pri dnešnej obrovskej
konkurencii na trhu musia nechať slobodnú voľbu na spotrebiteľovi. Musia
sa naučiť ako čeliť rizikám a modernizovať svoje produkty. Nie uvádzať nové,
ale venovať sa starým. To súvisí aj s vnútorným rastom firmy a so základmi, na
ktorých je firma vybudovaná. Zlepšovať treba to, na čo je zákazník zvyknutý a s
čím je spokojný.
Pravidlo dva - mať strategický plán ale
sústavne analyzovať nové možnosti
V súčasnosti má až 30 % firiem nadbytočnú
ponuku. V minulosti prevládajúci trend,
že ponuka bola nižšia ako dopyt, umožňoval dvíhať ceny a vyrábať aj zbytočné produkty. Dnes je to presne
naopak. Ponuka je príliš vysoká, kým dopyt takmer žiadny. To je cena, ktorú
firmy zaplatili za to, že sa koncentrovali na krátkodobé ciele, ktoré im mali
priniesť zisky v krátkom čase.
Pravidlo tri - starý produkt meniť vtedy,
keď nespĺňa svoj účel
V biznise nejde za každú cenu o boj v
kreativite. Nové nápady nemusia vždy
byť tie najlepšie. Minimálne je to vždy finančne náročnejšie ako modernizácia
staršieho produktu. Ak je spotrebiteľ spokojný so zabehnutým produktom, nie je
dôvod meniť ho a uvádzať nový. Meniť produkt treba len v tom prípade, ak by starý nespĺňal svoj
účel. Inovácia v inom prípade nefunguje.
Čo robiť v čase krízy
Premyslieť si ciele a zrealizovať ich skôr,
ako konkurencia. Každá firma si musí urobiť analýzu, pre akú časť trhu sú jej
produkty určené a zamerať sa na to, aby ich na už existujúcom trhu
spotrebitelia kupovali za aktuálnu cenu. To, čo môže firmu v súčasnom období
zničiť, je účasť na novom trhu. Kríza nie je vhodný čas, kedy presviedčať spotrebiteľov,
aby kupovali práve naše produkty a za naše ceny.
Väčšiu šancu na prežitie majú firmy, ktoré sa
orientujú na malé trhy.
Ako pozdvihnúť predaj
Pochopiť, čo zákazníci i koneční spotrebitelia
skutočne chcú a čo skutočne potrebujú. Veľmi dôležité je nejakým spôsobom oddeliť
a odlíšiť sa od ponuky svojich najväčších konkurentov. Keď sa tieto potreby
spoja, stane sa firma pre svojich
spotrebiteľov výnimočná.
Vyhráva ten, kto včas a správne demonštruje
svojim zákazníkom to, ako používať produkty a dokáže ich vo väčšej miere predávať konečným
spotrebiteľom.
Štátna zľava na kúpu nového auta zabrala
9. 3. 2009
Pomoc štátu sa už odzrkadľuje aj v praxi. Odkedy vláda rozhodla o šrotovnom, predajcovia zaznamenali takmer dvestopercentný nárast návštevnosti. V niektorých predajniach si vďaka šrotovnému začali klienti dokonca nové autá už aj objednávať.
Podľa predajcov zatiaľ nie je technicky úplne doriešené
preukazovanie likvidácie starého auta. Obávajú sa, že niektorí kupujúci môžu doklad o zošrotovaní starého auta
sfalšovať, na čo by neskôr doplatil predajca. Dotiahnutie technických detailov
by sa malo uskutočniťzajtra.
Rada pre záujemcov o kúpu nového auta s príspevkom
- overte si, či staré auto spĺňa podmienky
- odhláste staré auto z evidencie
- zájdite s ním do šrotovne a vypýtajte si
doklad o likvidácii
- tento doklad predložte pri kúpe nového auta
- distribútor auto predá za cenu zníženú o 1
000 alebo 2 000 €
- preplatenie 1 000 alebo 1 500 € si bude
distribútor následne nárokovať od štátu
Podmienky, ktoré musí spĺňať auto na
zošrotovanie pre príspevok
- auto bolo vyrobené pred 1. januárom 1999
- auto bolo zaregistrované najneskôr 31.
decembra 2008 na meno žiadateľa o príspevok
- auto sa musí dať identifikovať podľa čísla
karosérie
Príspevok sa vzťahuje na kúpu nových áut, ktoré
- nemajú
najazdených viac ako 6 000 kilometrov
- neboli uvedené do prevádzky pred viac ako
polrokom
- nestoja viac ako 25 000 eur
Flexibilita je jeden z najdôležitejších výkonných parametrov firmy
6. 3. 2009
Presviedčajú sa o tom firmy, ktoré posielajú ľudí domov, oznamujú nútené dovolenky, či zaraďujú sa do kolónky bankrot. A to aj napriek tomu, že ich konkurenti si svoju pozíciu obhajujú.
Odpoveď sa nachádza priamo v konkrétnych
firmách. Tie, ktoré sa dokázali prispôsobiť trhu,
súčasné turbulencie prežívajú znateľne
jednoduchšie. Flexibilita je totiž jeden z najdôležitejších výkonných
parametrov firmy.
Prispôsobivosť podniku sa začína pri pozornom sledovaní potrieb zákazníkov. Tí sú
známi svojovou premenlivosťou a zároveň netrpezlivosťou. V súboji o zákazníkov
vyhráva ten, kto je schopný im dodať to, čo chcú, rýchlejšie ako konkurencia.
Zároveň získava lepší cash-flow, pretože skôr dostane peniaze.
Firmy sa neustále predháňajú uvádzaním
noviniek na trhu. Otázkou však je, ako často meniť produktové portfólio. Každý
produkt má svoju životnú krivku - od fázy zrodu, až po fázu zániku. Fáza zániku
je charakteristická tým, že produkt stráca štatút výnimočnosti, robia ho všetci
a za nízke ceny, celá konkurenčná súťaž je tak iba o nákladoch.
Treba zobrať do úvahy, že meniť a inovovať
produkty treba v dostatočnom predstihu pred týmto posledným štádiom.
Flexibilita firmy je podmienená
Podpornými vplyvmi
- neustálym
mapovaním potrieb zákazníkov
- rýchlym a lacným reagovaním na požiadavky
klientov
- diverzifikovaním portfólia služieb a
produktov
- dosiahnutím flexibility logistického a
výrobného reťazca
- schopnosťou kooperácie
- zlepšovaním plánovania
- skracovaním rozhodovacích procesov
- znižovaním administratívnej záťaže a
byrokracie
- schopnosťou reagovať na fluktuáciu v dopyte
- schopnosťou inovovať
Obmedzujúcimi vplyvmi
- investíciami do zariadení, ktorým chýba
"pružnosť"
- výrobou vo veľkých dávkach
- priebehom zákazky cez množstvo procesov, v
ktorých sa nachádza veľa plytvania
- predimenzovanými kapacitami
- vysokými fixnými nákladmi
- nevhodnými technológiami
- zlým nastavením organizačných konceptov
- nedostatkom strategickej flexibility
Hoteliéri prehodnocujú cenovú politiku
6. 3. 2009
Kým pred pár mesiacmi so znížením cien vyčkávali, situáciu aj u nich zmenila hospodárska kríza. Hoteliérsky trh sa totiž bude musieť v roku 2009 vyrovnať s prepadom záujmu na úrovni 14 až 40 percent.
Jednou z príčin tohto
prepadu je pokles kurzov mien okolitých
štátov.
Okrem znižovania cien na základe vývoja musia
preto hoteliéri pristupovať aj k takým
nepopulárnym opatreniam, ako prepúšťanie zamestnancov.
Hoteliérom problémy nespôsobuje iba finančná
kríza, ale aj zvyšovanie konkurencieschopnosti. Slovensko je už
dlhšie známe svojimi nadhodnotenými cenami v hoteloch. Kvalita a rozsah služieb však často
nezodpovedali týmto cenám. Kríza teda prinútila hotely zamyslieť sa nad
cenotvorbou a prehodnotiť ju tak na horách, ako aj v mestách.
Očakáva sa, že aj v prípade, že dôjde k
oživeniu ekonomike, hoteliérstvo bude jedným z posledných, kde sa situácia
začne zlepšovať.