Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Prvá recesia v histórii samostatného Slovenska
8. 4. 2009
Samostatné Slovensko tento rok zažije svoju prvú recesiu v histórii. Prognózu o poklese ekonomiky o 2,4 percenta včera zverejnila centrálna banka. Je to zatiaľ najpesimistickejší odhad na trhu.
Analytici ani ministerstvo financií odhad
centrálnej banky nespochybňujú. Minister financií uviedol, že ešte čaká na
štatistiky slovenskej ekonomiky za prvý štvrťrok. Potom bude zrejme potrebné
prerobiť aj štátny rozpočet.
Recesia k nám prenikla zo Západu, produkciu na
čas spomalila aj plynová kríza. Podľa centrálnej banky by ekonomike mohli
pomôcť investície do PPP projektov a lepšie čerpanie eurofondov.
Štát pomôže pri rozbiehaní podnikania
7. 4. 2009
Začínajúci podnikatelia majú niekoľko možností získať peniaze na rozbeh svojho podniku. Pri založení živnosti môžu z úradu práce získať jednorazový nenávratný príspevok alebo im štát môže dva roky prispievať na sociálne a zdravotné odvody. Pri splnení zákonom stanovených podmienok sa môžu dostať aj k úveru z banky. S komerčnými bankami o podrobnostiach štátom ručených úverov vyjednáva aj štátna záručná banka.
Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej
činnosti
Noví živnostníci majú od marca možnosť
požiadať úrad práce, aby prispieval na ich odvody. Uchádzač, ktorý bol
nezamestnaným najmenej tri mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a
príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bude vykonávať živnosť minimálne dva
roky môže dostať príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti.
Uchádzač musí s príslušným úradom práce
uzavrieť písomnú dohodu, v ktorej si obe strany dohodnú okrem iného aj spôsob
kontroly plnenia podmienok. V dohode sa
úrad práce zaviaže, že preplatí živnostníkovi odvody najneskôr do 30 dní
po tom, ako živnostník predloží doklady o ich zaplatení. Pri tejto podpore
živnosti musí nový podnikateľ s úradom komunikovať každý mesiac.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Jednorazový príspevok na samostatnú zárobkovú
činnosť môžu získať živnostníci, ktorí sa rozhodnú pre oblasti nenáročné na
počiatočné investície. Ide najmä o zručnosti vykonávané nižšie kvalifikovanými nezamestnanými.
O príspevok môže požiadať nezamestnaný, ktorý
bol v evidencii aspoň tri mesiace a živnostníkom bude aspoň dva roky. Záujemca
na úrade práce musí absolvovať školenie o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej
činnosti a predložiť podnikateľský zámer. V ňom opíše, na čo chce štátnu
dotáciu minúť.
Posudzovanie záujemcov o dotácie sa od apríla
sprísnilo. Sprísnenie podmienok má zvýšiť kvalitu projektov a zlepšiť štartovú
pozíciu uchádzačov na podnikateľskom trhu.
Získať súbežne obe dotácie je vylúčené.
Záruky štátu
Keďže komerčné banky sú v poskytovaní úverov v
čase krízy opatrnejšie, štát ich chce povzbudiť tým, že časť ručenia prevezme
na seba. Slovenská záručná a rozvojová banka s komerčnými bankami rokuje o
produkte "55 k 45". Znamená
to, že záručná banka vezme na seba 55 percent záruky za úver a podnikateľ
zvyšných 45 percent. Prvú zmluvu podpísala záručná banka so Slovenskou
sporiteľňou.
Druhé šrotovné sa míňa rýchlejšie ako prvé
7. 4. 2009
Kým prvé kolo šrotovného trvalo pár týždňov, druhé pravdepodobne bude trvať len pár dni. Vyplýva to z rýchlosti, akou počas úvodného dňa druhej etapy tohto projektu preberali šrotoviská staré autá.
Pritom koľko starých automobilov ich majitelia dajú zlikvidovať, toľko
si s pomocou príspevku od štátu a
predajcov môžu kúpiť nových áut.
Niektoré vrakoviská postupujú podľa
ministerstva hospodárstva nezákonne, keď za zošrotovanie automobilov podliehajúcich príspevku v zmysle výnosu
"o šrotovnom" vyberajú ďalšie peniaze. Podľa ministerstva
hospodárstva je takýto postup na hrane zákona
a ministerstvo nevylučuje, že vrakoviská preverí inšpekcia životného
prostredia.
MF upravilo prognózu deficitu verejných financií
5. 4. 2009
Ministerstvo financií upravilo prognózu tohtoročného deficitu verejných financií na 3,04 % HDP, kým v schválenom rozpočte sa uvádzal deficit na úrovni 2,08 % HDP.
Podľa analytikov viac napovie júnová
aktualizácia makroprognózy, ktorá ukáže, aké daňové a odvodové príjmy možno do
konca roka očakávať. Štátny tajomník ministerstva financií uviedol, že deficit
oscilujúci okolo 3-percentnej hranice je možné dosiahnuť.