Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Náklady firiem na komunikáciu so štátnou správou by sa mali znížiť
22. 7. 2009
Podnikatelia najviac kritizujú, že musia pochodiť viaceré úrady s rovnakými dokladmi namiesto toho, aby si ich úradníci medzi sebou posunuli. Zníženie administratívneho zaťaženia by mohlo prispieť k ušetreniu 15 až 20 % nákladov.
Podnikatelia
tak na úradoch majú šetriť čas a vďaka tomu aj peniaze. Ušetria sa nielen výdavky súkromného sektora ale aj zdroje
verejnej správy. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že aktuálne by sa to malo stať
už od budúceho roka. Spoločnosť S&T
Varias, ktorú si na túto úlohu Ministerstvo hospodárstva SR najalo, bude zisťovať
medzi slovenskými podnikmi, čo im najviac na úradníckej mašinérii prekáža.
Po vyčíslení
administratívnej záťaže by od nového
roka jednotliví ministri požiadavky
firiem, s ktorými sa vláda stotožní, postupne zavádzať do praxe.
Ministerstvo hospodárstva chce znížiť administratívnu záťaž podnikateľov
21. 7. 2009
Ministerstvo hospodárstva SR chce podnikateľskému sektoru pomôcť znížiť administratívne povinnosti. Identifikovalo 42 právnych predpisov, z ktorých vyplýva 1235 informačných povinností.
Podľa informácií z internetovej stránky MH SR meranie
administratívnych nákladov už v súčasnosti prebieha a zisťuje sa, či dané
náklady vytvárajú pre podnikatelské prostredie administratívnu záťaž. Prvé výsledky prieskumu by verejnosti mali byť
známe na jeseň tohto roku.
Meranie je realizované prostredníctvom dopytovania podnikov aj
živnostníkov. Cieľom prieskumu je zistiť
jednak časovú náročnosť plnenia vybraných informačných povinností a jednak výšku iných nákladov spojených s ich plnením. Ide teda o finančnú záťaž, ako sú kolky, poplatky,
režijné náklady či náklady na externé služby.
Súčasťou merania je aj možnosť
súkromného podnikateľského sektora vyjadriť názor na jednotlivé informačné
povinnosti a navrhnúť potenciálne jednoduchší spôsob ich plnenia. Návrhy
podnikateľov budú zohľadnené při formuláři opatrení pre podporu jednoduchého, transparentnejšieho
a zdravšího fungovania podnikatelského prostredia.
Skúmajú sa zákony z oblasti účtovníctva, daní, poplatkov, konkurzu, reštrukturalizácie
či obchodného a občianskeho práva. Informačné povinnosti vyžaduje aj sektor
regulácie trhu a investičných stimulov.
Podnikatelia dostanú tiež možnosť vyjadriť sa k administratívnym nákladom,
ktoré sú spojené s prácou, zamestnanosťou a odvodmi.
Prečítajte si aj:
Rozhodujúci týždeň pre automobilku Opel
20. 7. 2009
Nadchádzajúce dni ukážu, komu pripadne automobilka Opel. Dnes skončí lehota, počas ktorej mohli záujemcovia o Opel podávať svoje ponuky.
Okrem
kanadsko-rakúskej Magny sa o Opel uchádza finančný investor RHJ International
(RHJI) a čínsky podnik BAIC. Spolková vláda Nemecka dáva prednosť Magne. Nádeje
BAIC na víťazstvo v tejto
hospodárskej súťaži sa považujú za nízke.
V prípade
všetkých uchádzačov o Opel však podľa spolkového ministra hospodárstva treba
ešte vyjasniť mnohé dôležité otázky:
Ide jednak o
mieru rizika v prípade každého uchádzača o automobilku, a jednak o konsolidačné
opatrenia na vytvorenie konkurencieschopného automobilového koncernu.
Začínajúcim podnikateľom pomôže dobrý podnikateľský zámer
15. 7. 2009
Začínajúci podnikatelia ručia svojím príjmom, nehnuteľnosťou, firemnou alebo bankovou zárukou. Rôzne banky majú rôzne podmienky.
Tatra banka vyžaduje ručenie nehnuteľnosťou alebo ručiteľom, VÚB
banka požičiava až pol roka po spustení biznisu, Slovenská sporiteľňa posudzuje každú žiadosť indviduálne,
podnikanie v zdravotníctve podporuje ČSOB.
Vo všetkých prípadoch je podmienkou
získania úveru kvalitný podnikateľský zámer.