Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
(Murphyho zákony v bájkach)
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
(Murphyho zrnká II)
Hlúposti sa medze nekladú
Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.
(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.
Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.
Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.
(Murphyho zákony v bájkach)