Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Strata záujmu o stavebné úvery núti stavebné sporiteľne bojovať o klientov
4. 2. 2010
V minulom roku ľudia stratili záujem o stavebné úvery. Spôsobil to rast nezamestnanosti zavinený krízou, čo sa odrazilo aj v nechuti zadlžiť sa najmä kvôli bývaniu. V dôsledku toho stavebným sporiteľniam výrazne klesol počet i objem poskytnutých úverov.
Napriek nepriaznivej situácii sa stavebné sporiteľne budú snažiť svojich klientov si udržať, ale zároveň prilákať na sporenie nových. Zachovaná zostáva štátna prémia, ktorú klient získa, ak v tomto roku vloží na sporenie minimálne 530,10 eura. Výška prémie bude 12,5 % z ročného vkladu, najviac 66,39 €.
Stavebné sporiteľne však o klientov naďalej bojujú.
Prvá stavebná sporiteľňa prichádza s novinkou, podľa ktorej klient, ktorý uzavrie sporenie od začiatku februára do konca marca, získa ku každému mesačnému vkladu euro navyše. Od sporiteľne tak ročne získa bonus 12 €.
Wüstenrot Stavebná sporiteľňa zase láka klientov na dvojpercentný ročný výnos a až štvorpercentný bonus počas prvého roka sporenia.
ČSOB Stavebná sporiteľňa ponúka klientom najvýhodnejší poplatok za uzatvorenie zmluvy, ktorý nezávisí od výšky cieľovej sumy.
Pre sporiteľne bude výzvou roka zníženie počtu zlyhaných úverov.
Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb
3. 2. 2010
Podľa návrhu novely Trestného zákona, ktorú dnes odsúhlasila vláda, by mali byť sankcionované právnické osoby, ak v súvislosti s ich činnosťou došlo ku spáchaniu trestného činu. V návrhu novely Trestného zákona, ktorú dnes vláda odsúhlasila, sa počíta so zavedením nových sankcií, a to zhabaním určenej výšky finančných prostriedkov alebo majetku. Tieto ochranné opatrenia prokurátor navrhne prokurátor vo veci, kde bolo začaté trestné stíhanie z dôvodu, že riadiace osoby sa dopustili trestného činu alebo zanedbali dohľad a kontrolu, čím došlo k spáchaniu trestného činu podriadenými.
Z materiálu vyplýva, že v rámci vyšetrovania nebude potrebné zistiť, kto spáchal trestný čin. Aj v prípade, že páchateľ nebude zistený a preukáže sa, že riadiace osoby spáchali trestný čin alebo zanedbali svoje povinnosti, navrhne prokurátor ochranné opatrenia. V prípade zhabania určenej výšky finančných prostriedkov súd najprv uloží k úhrade finančnú čiastku, ktorá sa v prípade nezaplatenia zhabe. Pri určovaní výmeru výšky zhabaných finančných prostriedkov súd bude zvažovať poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Zhabanie majetku sa bude viazať len na spáchanie taxatívne vymedzených trestných činov. O ochranných opatreniach bude zmienka aj v registri trestov.
Hlavným cieľom zavádzania aj trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, nielen právnej, je vyhnúť sa stavu, že nikto nebude postihnutý, ak nedôjde k postihnutiu páchateľa, ak ho nie je možné v dôsledku zložitých štruktúr riadenia v obchodných spoločnostiach zistiť. Legitímnym zámerom pri postihu právnických osôb za trestné činy fyzických osôb je generálna prevencia. V nadväznosti na zmeny navrhované v Trestnom zákone sa navrhuje vykonať aj súvisiace zmeny v Trestnom poriadku.
Čiastkové zmeny sa v súvislosti so zmenou trestných kódexov majú realizovať aj v oblasti úpravy správy a vymáhania súdnych pohľadávok, registra trestov a konkurzného práva. K účinnosti právnej normy by malo dôjsť od júna tohto roku.
Novela zákona o verejnom obstarávaní, zákona o pomoci z eurofondov a ďalších zákonov
3. 2. 2010
Plénum NR SR dnes v hlasovaní schválilo novelu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Novela by mala priniesť sprehľadnenie a zjednodušenie čerpania z eurofondov.
Do druhého čítania sa dostal i návrh novely o metrológii upravujúcej nejednoznačné a ťažko vykonateľné ustanovenia v praxi. Ďalší legislatívny proces čaká aj novelu petičného zákona, ktorá bola posunutá do druhého čítania.
Hlasovaním prešla aj novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá ruší oprávnenie Úradu pre verejné obstarávanie na určenie neplatnosti zmluvy. Parlament dnes schválil aj novelu zákona o elektronických komunikáciách z dielne rezortu dopravy.
Najabsurdnejší bankový poplatok
2. 2. 2010
Favoritom piateho ročníka ankety o najabsurdnejší bankový poplatok je zatiaľ platba za vklad na pobočke na vlastný účet. Hlasovalo zaň takmer 34 % z približne 39 000 účastníkov ankety. Ďalšie miesta obsadili poplatok za pripísanie úroku (14 %) a poplatok za predčasne splatený úver (necelých 9 %).
Súťaž organizuje server „bankovnipoplatky“. Za najabsurdnejší bol účastníkmi ankety označený poplatok za zistenie zostatku prostredníctvom bankomatu (8 %) a poplatok za platbu za výpis z účtu zaslaný elektronickou formou (5,6 %).
Vo finálovom kole do konca februára budú teraz návštevníci serveru medzi všetkými piatimi poplatkami. „Víťaza“ najabsurdnejšieho bankového poplatku server vyhlási na začiatku marca.