Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny plynu sa zatiaľ meniť nebudú
12. 10. 2010
Ceny plynu pre domácnosti sa tento rok meniť nebudú. Informoval o tom hovorca úradu M.Lupták.
Rozhodol o tom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) po tom, čo zamietol návrh spoločnosti Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) na zmenu cien zemného plynu pre domácnosti. Spoločnosť SPP predložila návrh 3. septembra 2010, v ktorom žiadala ešte v tomto roku zmenu ceny zemného plynu pre domácnosti o vyše 7 % a zmenu ceny zemného plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosti o vyše 10 %. Regulačný úrad po preštudovaní návrhov a podkladov zistil, že neboli úplné, a preto nebolo možné objektívne posúdiť oprávnenosť a opodstatnenosť zmien rozhodnutia.
Inflácia v Česku zrýchlila na 2 %
12. 10. 2010
Medziročná inflácia v Česku v septembri mierne zrýchlila rast na 2 % po predchádzajúcom dvojmesačnom raste o 1,9 %.
V porovnaní s augustom spotrebiteľské ceny klesli o 0,3 % vďaka lacnejším letným zájazdom, niektorým potravinám a pohonným hmotám. Centrálna banka tipuje, že za celý tento rok dosiahne miera inflácie v Česku 2,1 %, čo podľa tímu ekonómov znamená, že Česká národná banka tak nemusí v najbližšej dobe zvyšovať úrokové sadzby. Ekonómovia ďalej tvrdia, že neistý je hlavne vývoj v budúcom roku, kedy môže inflácia vzrásť kvôli cenám energií a možnému zvýšeniu dane z pridanej hodnoty.
Výnos z diaľničných známok
11. 10. 2010
V budúcom roku štát plánuje vybrať od motoristov za diaľničné nálepky približne 55,54 milióna €, čo je o dve pätiny viac, ako sa odhadovalo v tomto roku.
Ministerstvo dopravy uviedlo, že príjmy z kupónov stúpnu hlavne kvôli vyšším cenám, ale počíta sa aj z miernym nárastom predaja známok. Od januára ceny diaľničných známok narastú v priemere o 40,4 %. Ročná známka bude stáť 50 € z pôvodných 36,5 € a za týždennú nálepku motoristi zaplatia 7 €, pričom v súčastnosti stojí 4,9 €. O plánovanom zvýšení cien od januára ešte musí rozhodnúť vláda.
Turecko a Čína si budú vzájomný obchod účtovať v národnej mene
11. 10. 2010
Turecko a Čína sa rozhodli, že si vzájomný obchod prestanú účtovať v dolároch a začnú využívať vlastnú menu.
Z toho vyplýva, že dolár nahradia tureckou lírou a čínskym jüanom. Dohody o účtovaní zahraničného obchodu v národných menách má už Ankara s Ruskom a Iránom.