Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Podmienky ochrany zdravia pri práci sa menia
25. 2. 2013
Podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa upravia.
Týka sa to rekondičných pobytov, zabezpečenie pitného režimu a doby, po ktorej môže firma či zamestnanec požiadať o opätovné vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie.
Ide o zmeny podmienok pri poskytovaní rekondičných pobytov, ale aj ustanovenie profesií, pri ktorých je zdravotná spôsobilosť na prácu podmienkou na vydanie dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania na obsluhu a vykonávanie niektorých činností.
V januári vybral štát na daniach 800 miliónov eur
25. 2. 2013
Štát vybral na daniach ku koncu prvého tohtoročného mesiaca 800 mil. eur.
Podľa údajov zverejnených Finančným riaditeľstvom SR tak daňové príjmy ku koncu januára dosiahli 9 % z celoročnej očakávanej hodnoty. V rámci nedaňových príjmov štát do rozpočtu získal 12,9 mil. eur a celkové príjmy tak dosiahli 812,9 mil. eur.
Z daní z príjmov, ziskov a kapitálového majetku získal štát do rozpočtu za prvý mesiac 152,4 mil. eur, čo predstavovalo 6,4-percentné plnenie celoročného rozpočtu. Z domácich daní na tovary a služby štátny rozpočet získal 645,3 mil. eur a očakávané príjmy sa tak naplnili na 9,9 %. O viac ako 2,4 mil. eur si rozpočet polepšil vďaka daniam z medzinárodného obchodu a transakcií.
Záujem o eseročky rastie na úkor živností
22. 2. 2013
Na zmeny v daniach a odvodoch reagovala časť živnostníkov s predstihom.
Podnikatelia na Slovensku si vlani zaregistrovali takmer 20-tisíc spoločností s ručením obmedzeným, teda o štyri percentá viac než v roku 2011.
Bol to najvýraznejší skok od predkrízového roku 2007.
Boom zakladania eseročiek nemusí súvisieť len s rastúcim podnikateľským apetítom, ale aj s prechodom časti živnostníkov na túto formu podnikania.
Reagovali tak na zmeny, ktoré im od januára tohto roka zvýšili odvody, obmedzili paušálne výdavky a zvýšili dane.
Štát si na trhu požičal vyše 430 miliónov eur
22. 2. 2013
Slovensko si na finančných trhoch požičalo vyše 430 miliónov eur.
Podobne ako v januári investorom štát opäť ponúkal dve línie dlhopisov splatných koncom roka 2016 a začiatkom roka 2017.
V prvej aukcii bondov splatných v januári 2017 štátny ARDAL z celkového dopytu 254 mil. eur akceptoval 175 mil. eur. Dlhopisy až za 158 mil. eur pritom putujú do portfólií zahraničných investorov. V druhej aukcii bondov splatných v novembri 2016 dosiahol celkový dopyt 345,6 mil. eur. Štát napokon akceptoval dopyt v sume 255,2 mil. eur, z čoho viac ako polovica, 129,7 mil. eur smerovalo zahraničným investorom.
V januári rovnako v dvoch aukciách štát predal investorom dlhopisy za vyše 420 mil. eur.