Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Kolektívne vyjednávanie
10. 12. 2013
Hlava štátu navrhovala v novele zákona o kolektívnom vyjednávaní, aby sa z možného rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bez súhlasu zamestnávateľa vylúčil širší okruh zamestnávateľov.
Zákon bol schválený aj napriek týmto pripomienkam. Novela uvedeného zákona bude účinná od 1. januára 2014. Z uvedeného procesu budú vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov, taktiež sa to bude vzťahovať na zamestnávateľa, ktorý má uzatvorenú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu. Podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už nebude súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť.
Čierna listina subjektov
10. 12. 2013
Podnikateľské subjekty zverejnené v čiernej listine subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, už bude môcť Finančné riaditeľstvo SR z uvedeného zoznamu odstrániť.
Bola schválená novela zákona o správe daní, ktorá zavádza vymazanie zo zoznamu, ak pominuli dôvody, kvôli ktorým bol subjekt v zozname zverejnený a zároveň 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov uvedený platiteľ neporušil zákonom stanovené povinnosti. Finančné riaditeľstvo súčasne zverejní aj zoznam vymazaných platiteľov DPH s dátumom výmazu. Platiteľ – subjekt sa na čiernej listine môže ocitnúť v prípade, ak si opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie, nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne a opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.
Regulácia sieťových odvetví
10. 12. 2013
Ministerstvo financií prostredníctvom novely zákona o správe daní schválil nepriamu novelu zákona o regulácii sieťových odvetví.
Novela uvedeného zákona je pokusom, podľa ktorého sa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude môcť dostať do dokladov regulovaných firiem, do ktorých by za iných okolností prístup nemal, z čoho vyplýva, že to čo bude úrad kontrolovať, patrí do pôsobnosti úplne iných orgánov.
Poplatky za uloženei odpadov
10. 12. 2013
Ako dôvod predloženia zákona o poplatkoch za uloženie odpadu bola úprava výšky a spôsobu platby za uloženie odpadov na skládku odpadov s cieľom znížiť množstvo skládkovaného odpadu.
Dopĺňa sa princíp rozdelenia príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí. Zákon zavádza možnosť využitia príjmov z poplatkov za uloženie odpadov aj v inej oblasti životného prostredia ako je odpadové hospodárstvo za splnenia ustanovených podmienok. Za významnú zmenu je považované určenie vybraných priemyselných odpadov, za ktoré sa navrhuje platiť vyšší poplatok za ich uloženie na skládke odpadov oproti doteraz ustanovenej výške 6,64 €/tonu, ak ide o odpad ostatný a 33,19 €/tonu, ak ide o odpad nebezpečný. Cieľom je odkloniť tieto vybrané odpady k iným alternatívnym spôsobom spracovania.