Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Viacero firiem plánuje prijímať ľudí, najmä v Bratislave
14. 12. 2016
Zamestnávatelia na Slovensku hlásia na prvý štvrťrok 2017 povzbudzujúce náborové plány. Nárast počtu pracovných síl očakáva 13 percent firiem, 6 percent predpovedá jeho zníženie a 77 percent nepredpokladá žiadne zmeny. Vyplýva to z výsledkov pravidelného prieskumu spoločnosti ManpowerGroup Slovensko. Čistý index trhu práce teda dosiahol hodnotu +7 percent.
Zvyšovanie pracovných síl v januári až marci budúceho roka predpovedajú zamestnávatelia v šiestich z 10 odvetví hospodárstva. Najsilnejšie náborové plány (+15 percent) hlásia firmy zo sektora financií, poistenia, nehnuteľností a ďalších služieb podnikom, ale aj z dopravy, skladovania a logistiky, veľkoobchodu a maloobchodu. Index v spracovateľskom priemysle dosahuje +14 percent. Naopak, negatívne náborové prostredie očakávajú zamestnávatelia zaoberajúci sa ťažbou nerastných surovín (-4 percent). Podobne je na tom štátna správa, zdravotníctvo, vzdelávanie, kultúra a tiež poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov s indexom -1 percento. Nárast počtu pracovných síl v nasledujúcom štvrťroku avizujú zamestnávatelia vo všetkých štyroch regiónoch. Najoptimistickejší sú zamestnávatelia v Bratislave (+13 percent), stredné a západné Slovensko majú zhodne index +4 percent. Index na východnom Slovensku má hodnotu +7 percent. Z pohľadu veľkosti podnikov očakávajú aktívne náborové prostredie firmy v troch zo štyroch kategórií. Najodvážnejšie plány s čistým indexom +22 percent majú veľké podniky s viac než 250 zamestnancami – prijímať nových zamestnancov mieni 28 percent z nich.
zdroj: hnonline.sk
Zvrat v hypotékach. Voľný pád úrokov sa končí
8. 12. 2016
Po pretekoch, kto ponúkne lepší úrok, nastáva na slovenskom trhu zvrat. UniCredit Bank ako prvá pristúpi od začiatku decembra k zvyšovaniu úrokov na hypotékach pri dlhších viazanostiach nad päť rokov. Dôvodom je tlak na scvrkávajúce sa úrokové marže.
Úpravy smerom hore sú zatiaľ len kozmetické a banka aj po ich zvýšení patrí so sadzbami k tým najodvážnejším, ale je to prelom na trhu. Hypotéky sú pri súčasných ultranízkych úrokových sadzbách pre banky na hranici ziskovosti. Majú s nimi vysoké fixné náklady, ktoré neklesajú.
zdroj: hnonline.sk
Štát zmení strop na získanie hypotéky pre mladých
7. 12. 2016
Šancu získať zvýhodnenú hypotéku by malo mať od januára viac mladých ľudí. Znižuje sa totiž príjmový strop na jej získanie.
Získanie zvýhodnenej hypotéky pre mladých je podmienené výškou príjmu žiadateľa. Ten nemôže byť vyšší, ako je 1,3-násobok priemernej mzdy v hospodárstve. "Keďže v 3. štvrťroku 2016 sa priemerná mzda na Slovensku znížila z 901 eur na 889 eur, znižuje sa aj horná hranica na získanie zvýhodnenej hypotéky, a to z 1171,30 eura na 1155,70 eura," vyčíslila Jamborová. Banka pri žiadosti klienta o bonifikovanú hypotéku zohľadňuje príjem klienta za uplynulý kalendárny rok, vrátane prípadných bonusov či odmien. V prípade, ak o hypotéku žiada dvojica, posudzuje sa ich príjem spoločne. "Maximálna povolená výška ich spoločného zárobku je tak dvojnásobná, na úrovni 2311,40 eura. Keďže kľúčový je ich spoločný príjem, môže jeden zo žiadateľov zarábať aj viac, ako je maximálna výška stanovená pre jednotlivca, pokiaľ ten druhý zarába menej," doplnila hovorkyňa ČSOB.
zdroj: hnonline.sk
Málo ľudí i nízka kvalifikovanosť
5. 12. 2016
Najväčším problémom je z pohľadu slovenských firiem nízka dostupnosť pracovnej sily či nedostatočná legislatíva. Vyplýva to z výsledkov Job Market Ratingu, ktorý v 4. kvartáli 2016 spustila personálno-poradenská spoločnosť McROY Group.
Výsledná hodnota Job Market Ratingu za 4. kvartál 2016 dosiahla úroveň 46,4 bodu. "Keďže rating sa môže pohybovať v intervale 0 bodov až 100, znamená to, že kondícia trhu práce je v necelej polovici hodnotiacej škály," skonštatoval v správe pre médiá predseda predstavenstva McROY Group Luboš Sirota. Úroveň ratingu pozitívne ovplyvňovali najmä náborové plány firiem. Ostatné ukazovatele však boli negatívne, čím tlačili výšku ratingu nadol. Až 53,62 percent zo 137 respondentov prieskumu uviedlo, že plánuje zvyšovať počty zamestnancov. Prepúšťanie očakáva iba necelých sedem percent spoločností. Pozitívne náborové plány hlásia v 4. kvartáli tohto roka spoločnosti vo všetkých sledovaných segmentoch. Najväčší podiel firiem, ktoré plánujú prijímať ľudí, bol v automobilovom a strojárskom priemysle, nasledovali odvetvia IT a telekomunikácií. Najskromnejšie plány mali firmy pôsobiace v maloobchode a veľkoobchode. Aj v týchto segmentoch však iba minimum firiem plánuje svoje personálne stavy znižovať.
zdroj: hnonline.sk