Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Spolu s rastom ekonomika sa zvyšovala aj zamestnanosť
14. 2. 2017
Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku minulého roka zrýchlila rast oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,8 percenta z tempa 0,7 percenta v treťom kvartáli. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska zrýchlilo na 3,1 percenta z troch percent v treťom kvartáli. Vývoj bol lepší než odhady analytikov, ktorí očakávali medziročný rast HDP tempom 2,9 percenta. Štatistici podrobnosti k vývoju HDP neuviedli. Detailnejšie údaje zverejnia na začiatku marca. Spolu s rastom ekonomiky sa zvýšila aj zamestnanosť, v poslednom štvrťroku vlaňajška medziročne o 2,6 percenta. Znamená to mierne rýchlejšie tempo ako v predchádzajúcom období. Pre tento rok Národná banka počíta s rastom HDP o 3,1 percenta. Optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast o 3,3 percenta. V medziročnom porovnaní HDP eurozóny stúpol o 1,7 percenta a EÚ o 1,8 percenta, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom odhade. Z krajín Európskej únie najrýchlejšie rástla rumunská ekonomika, nasleduje bulharská. Najväčšia ekonomika únie, nemecká, rástla tempom 1,8 percenta. Z údajov Eurostatu vyplýva, že slovenská ekonomika rástla tempom 2,9 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Už nie sme lídrami v produktivite
8. 2. 2017
Kvôli nižšiemu prílevu investícií nám klesá produktivita práce. Medzinárodný menový fond nám odporúča reformy. Musíme si počkať do roku 2035, kým naša ekonomika nadobudne podobnú silu, ako je priemer pôvodnej 15-člennej Európskej únie.
Posledná správa Medzinárodného menového fondu o Slovensku nás však varuje, že naše približovanie sa západným ekonomikám ohrozujú viaceré faktory. Jedným z nich je aj nižší rast produktivity práce. Produktivita práce je dôležitým ukazovateľom, ktorý hovorí o tom, ako efektívne dokážu firmy produkovať výrobky a poskytovať služby. Výrazným spôsobom ovplyvňuje konkurencieschopnosť a ekonomickú výkonnosť krajiny. Pred desiatimi rokmi patrilo Slovensko v tomto ukazovateli medzi lídrov, keď sme mali jeden z najvyšších rastov v celej Európskej únii. V posledných rokoch však u nás rastie produktivita práce len minimálne. Posledné údaje Eurostatu z tretieho štvrťroka 2016 hovoria o medziročnom raste len o pol percenta. Tým sme sa prepadli na 15. miesto v EÚ.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si na bývanie požičali najviac v histórii
8. 2. 2017
Hypotéky v minulom roku lámali rekordy. Ani neustále rastúce ceny nehnuteľností nezastavili Slovákov, aby využili neobyčajne nízke úroky na úveroch na bývanie, ktoré v minulom roku ponúkali finančné domy. Na nových a refinancovaných hypotékach sme si požičali na bývanie viac ako deväť miliárd eur.
Posledné výsledky z Národnej banky Slovenska uvádzajú, že v roku 2016 bolo poskytnutých historicky najviac nových a refinančných úverov na bývanie – až 9,6 miliardy eur za celý bankový sektor. Navyše finančné domy už od marca, keď začnú platiť prísnejšie pravidlá Národnej banky Slovenska o poskytovaní hypoték, môžu zaradiť v poskytovaní úverov nižšiu rýchlosť. Prísnejšie budú musieť posudzovať najmä príjmy žiadateľov o úver. Banky budú skúmať príjmy už nie za posledné tri mesiace, ale až za pol roka. Podrobnejšie sa budú prezerať aj výdavky žiadateľov na domácnosť či na iné splátky úverov. Banky budú vyžadovať, aby mal klient aj 20-percentnú rezervu z príjmov po odpočítaní životného minima a splátky úveru. Tá však bude nutná až od roku 2018, od marca tohto roka to bude len päťpercentná rezerva, ktorá bude postupne narastať. Kým objemy hypoúverov v minulom roku rástli, úroky na hypotékach postupne klesali. Väčšina bánk v rámci konkurenčného boja už dnes požičiava na bývanie s úrokom pod 1,5 percenta ročne pri trojročnej fixácii. Priemerné úročenie nových úverov na bývanie kleslo na 1,86 percenta. Hoci odborníci aj bankári už dlhšie tvrdia, že úroky sú už na dne a nemajú kam klesať, môžeme sa aj v tomto roku dočkať nižších úrokov pri jarných hypotekárnych akciách bánk. VÚB banka už oznámila, že bude ponúkať úvery na bývanie s trojročnou viazanosťou už od 1,39 percenta. Navyše tento finančný ústav láka klientov na garanciu, že mu úrok v priebehu roka zníži, ak pôjde ešte nižšie. Ostatné banky môžu v rámci konkurenčného boja nasledovať jej príklad, tak ako to bolo v minulom roku.
zdroj: hnonline.sk
Štyri firmy plánujú investície a tvorbu pracovných miest
3. 2. 2017
Štyri firmy plánujú na Slovensku investovať dohromady takmer 88,5 milióna eur a vytvoriť 500 nových pracovných miest. Vyplýva to z materiálov, ktoré zverejnilo Ministerstvo hospodárstva, ktoré zároveň navrhlo poskytnúť týmto firmám investičné stimuly.
Najväčším z projektov je investícia spoločnosti Nemak Slovakia zo španielskej skupiny Nemak Exterior, ktorá sa zameriava na výrobu komponentov pre automobilový priemysel. Podnik plánuje investovať 59,38 milióna eur do rozšírenia kapacity svojho slovenského závodu, v ktorom vyrábajú odliatky z hliníka. Nemak Slovakia, ktorý zamestnáva približne 600 pracovníkov a plánuje v súvislosti s investíciou prijať ďalších 210 ľudí, požiadal štát o daňovú úľavu takmer 6,2 milióna eur. Už v minulosti firma získala na Slovensku investičné stimuly na iné projekty. Medzi štvoricou investičných zámerov sú aj dva menšie projekty, ktoré by mali smerovať do ekonomicky zaostávajúcich regiónov krajiny. V januári slovenská vláda schválila zámer poskytnúť stimuly šiestich firmám z odvetvia automobilového a strojárskeho priemyslu, ktoré v krajine plánujú investovať celkovo 28,6 milióna eur a vytvoriť 400 nových pracovných miest. Poskytovanie stimulov firmám časť slovenských podnikateľov v minulosti kritizovala. Upozornili, že tieto spoločnosti získajú výhodu oproti konkurencii.
zdroj: hnonline.sk