Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny sa odlepili od dna
16. 2. 2017
Medziročná miera inflácie na Slovensku v januári dosiahla 0,7 percenta a zvýšila sa z 0,2 percenta, kde bola v decembri. Spotrebiteľské ceny v krajine tak rástli najrýchlejšie od septembra roku 2013. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad.
Ceny a tovarov a služieb sa v medziročnom porovnaní zvýšili rýchlejšie, než predpokladali analytici. Ekonómovia v priemere odhadovali, že inflácia dosiahne 0,5 percenta. Rast zaznamenali ceny vo väčšine sledovaných kategórií. Napríklad potraviny zdraželi o 1,6 percenta, čo bol najrýchlejší rast za posledné tri roky. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, ceny tovarov a služieb tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska v poslednej prognóze odhadla, že v tomto roku spotrebiteľské ceny vzrastú o 1,2 percenta a že tempo inflácie bude v ďalších rokoch zrýchľovať. Štatistický úrad dnes zverejnil vývoj spotrebiteľských cien v januári 2017. V porovnaní s predošlým mesiacom, decembrom 2016, sa v úhrne zvýšili o 0,3 percent. V tabuľke si pozrite vývoj cien vybraných tovarov.
zdroj: hnonline.sk
Nová fabrika pri Prešove zamestná tisícku ľudí
14. 2. 2017
Stáť mala niekde na východe Slovenska a investor na ňu plánoval vynaložiť niekoľko desiatok miliónov eur. O novej fabrike prešovskej firmy pre päťsto ľudí informovali HN vlani v decembri ako prvé. Spinea Prešov vtedy svoj zámer bližšie nekomentovala.
Po dvojmesačnom mlčaní však jediný európsky výrobca vysoko presných reduktorov napokon svoje expanzné plány spresňuje. Do nového závodu pri Prešove investuje približne 12 miliónov eur a dokopy sa v ňom zamestná 930 ľudí. „Spoločnosť Spinea Prešov plánuje výstavbu nového výrobného areálu, ktorý je určený pre prevádzku strojárskej výroby vysoko presných ložiskových reduktorov Spinea radu TwinSpin,“ uvádza spoločnosť v dokumentoch predložených úradom na posudzovanie. Pre Spineu, ktorá v Prešove zamestnáva viac ako 400 pracovníkov, postaví fabriku na kľúč košická developerská spoločnosť i2f. Presnú lokalitu, kde prevádzka vyrastie, si však investor ešte nevybral. V hre sú obce Haniska a Petrovany, obe v tesnej blízkosti Prešova a diaľnice D1. V Haniske pri Prešove by Spinea stavala na 12-hektárovom pozemku, ktorý je súčasťou navrhovaného priemyselného parku Haniska – Záturecká. V súčasnosti parcely vlastní spoločnosť Deltra Trade ZH nitrianskeho podnikateľa s nehnuteľnosťami Chalida Abbasa. Starosta Hanisky Ladislav Šimkovič hovorí, že o prínosoch príchodu veľkého investora pre obec netreba ani diskutovať.
zdroj: hnonline.sk
Spolu s rastom ekonomika sa zvyšovala aj zamestnanosť
14. 2. 2017
Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku minulého roka zrýchlila rast oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,8 percenta z tempa 0,7 percenta v treťom kvartáli. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska zrýchlilo na 3,1 percenta z troch percent v treťom kvartáli. Vývoj bol lepší než odhady analytikov, ktorí očakávali medziročný rast HDP tempom 2,9 percenta. Štatistici podrobnosti k vývoju HDP neuviedli. Detailnejšie údaje zverejnia na začiatku marca. Spolu s rastom ekonomiky sa zvýšila aj zamestnanosť, v poslednom štvrťroku vlaňajška medziročne o 2,6 percenta. Znamená to mierne rýchlejšie tempo ako v predchádzajúcom období. Pre tento rok Národná banka počíta s rastom HDP o 3,1 percenta. Optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast o 3,3 percenta. V medziročnom porovnaní HDP eurozóny stúpol o 1,7 percenta a EÚ o 1,8 percenta, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom odhade. Z krajín Európskej únie najrýchlejšie rástla rumunská ekonomika, nasleduje bulharská. Najväčšia ekonomika únie, nemecká, rástla tempom 1,8 percenta. Z údajov Eurostatu vyplýva, že slovenská ekonomika rástla tempom 2,9 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Už nie sme lídrami v produktivite
8. 2. 2017
Kvôli nižšiemu prílevu investícií nám klesá produktivita práce. Medzinárodný menový fond nám odporúča reformy. Musíme si počkať do roku 2035, kým naša ekonomika nadobudne podobnú silu, ako je priemer pôvodnej 15-člennej Európskej únie.
Posledná správa Medzinárodného menového fondu o Slovensku nás však varuje, že naše približovanie sa západným ekonomikám ohrozujú viaceré faktory. Jedným z nich je aj nižší rast produktivity práce. Produktivita práce je dôležitým ukazovateľom, ktorý hovorí o tom, ako efektívne dokážu firmy produkovať výrobky a poskytovať služby. Výrazným spôsobom ovplyvňuje konkurencieschopnosť a ekonomickú výkonnosť krajiny. Pred desiatimi rokmi patrilo Slovensko v tomto ukazovateli medzi lídrov, keď sme mali jeden z najvyšších rastov v celej Európskej únii. V posledných rokoch však u nás rastie produktivita práce len minimálne. Posledné údaje Eurostatu z tretieho štvrťroka 2016 hovoria o medziročnom raste len o pol percenta. Tým sme sa prepadli na 15. miesto v EÚ.
zdroj: hnonline.sk