Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Žiadna správa nie je iba dobrá

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Deti naše poklady

Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!

Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!

Ak sa človek chce dožiť vysokého veku, musí sa v mladosti šetriť a nesmie sa umývať. Prečo sa nesmie umývať? Preto, lebo ľudová múdrosť hovorí, že čistota je pol života. Kto teda chce život celý, nesmie byť čistý, ergo – nesmie sa umývať...

(Zrnká úsmevu)
Život je obchod

Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.

Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.

Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)

(Zrnká úsmevu)
Prečo máme radi informáciu?

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Na čo má človek rozum

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)

(Zrnká úsmevu)

Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku

10. 6. 2024 Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Slovensko si požičalo až na 30 rokov

16. 10. 2017 Pre rakúskych a nemeckých investorov sú slovenské dlhopisy atraktívnejšie ako domáce. Dôvodom je atraktívnejší úrok. V nemecky hovoriacich krajinách skončila až polovica najnovšej emisie 30-ročných obligácií. Cenné papiere s takou dlhou splatnosťou sme vydali prvý raz.
Ročný výnos bol stanovený na dve percentá, čo je približne na úrovni susedného Česka. Na porovnanie: nemecké tridsaťročné dlhopisy sa predávajú so sadzbou okolo 1,25 percenta. Celkový záujem dosiahol takmer 2,8 miliardy. Dôvodom záujmu v germánskych štátoch je podľa analytika Finlord Borisa Tomčiaka to, že „majú obrovský prebytok kapitálu a investíciou do slovenských dlhopisov dokážu mierne zvýšiť výnosy svojich portfólií“. Dôležitou správou je podľa neho aj fakt, že väčšina investorov je zo západnej Európy, pričom zo Slovenska iba jedno percento.
(Zdroj: hnonline.sk)

ÚRSO už pracuje na nových cenách elektriny

11. 10. 2017 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) priznal, že pre neustále rastúce ceny silovej elektriny na trhoch musí využiť regulačné nástroje v maximálnej možnej miere.
„Momentálne pracujeme na tom, aby pri maximálnom využití regulačných nástrojov sme dokázali zabezpečiť optimálne koncové ceny energií pre slovenské domácnosti a podnikateľov. Samozrejme v mantineloch, ktoré umožňuje platná legislatíva a pri zohľadnení oprávnených požiadaviek všetkých účastníkov trhu,“ informoval regulátor. Cena elektriny na burzách je o tretinu vyššia ako vlani Domácnosti a malí a strední podnikatelia by sa mali budúcoročné ceny elektriny dozvedieť koncom novembra, respektíve začiatkom decembra. Ako vyplýva z aktuálnych údajov zverejnených regulátorom, cena jedného druhu elektriny sa na burze ku koncu septembra pohybovala na úrovni 40 eur a druhého typu elektriny na úrovni zhruba 38 eur za megawatthodinu. V septembri minulého roka bola pritom burzová cena takzvanej silovej elektriny vo výške 32, respektíve 28 eur za megawatthodinu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do koncových cien elektriny počíta s priemernou veľkoobchodnou cenou elektriny na tento rok vo výške necelých 28 eur za megawatthodinu. Pri stanovení budúcoročnej koncovej ceny elektriny pracuje regulátor s aritmetickým priemerom denných cien druhého typu silovej elektriny na pražskej burze v prvom polroku. Veľkoobchodná cena tohto typu elektriny bola v prvom polroku tohto roka na úrovni od približne 31 eur do 33 eur za megawatthodinu. Veľkoobchodná cena prvého typu elektriny sa pohybovala od zhruba 32 eur do necelých 52 eur za megawatthodinu.
(Zdroj: SITA)

nvestičný trh sa na Slovensku spomalil

10. 10. 2017 Minulý rok bol trh s komerčnými nehnuteľnosťami z hľadiska vložených investícií rekordný. V prvom polroku 2017 sa síce počet uzatvorených transakcií znížil, no odborníci zo spoločnosti Colliers International odhadujú, že na konci roka bude omnoho vyšší než dlhodobý priemer.
Ten sa za posledných osem rokov pohyboval na ročnej úrovni 290 miliónov eur. „V prvej polovici tohto roka bolo uzatvorených 11 transakcií, čo znamenalo investíciu vo výške viac ako 135 miliónov eur,“ tvrdí Ermanno Boeris, riaditeľ spoločnosti Colliers International. Podľa konateľa realitnej kancelárie Re/Max Alexandra Krajňaka bude posledný kvartál tohto roka objemovo najsilnejší. „Je možné predpokladať, že by presiahol dvoj- až trojnásobok ročného priemeru,“ tvrdí Krajňak. Odborníci konzultačnej spoločnosti očakávajú v najbližších mesiacoch ďalšie transakcie. Práve vďaka nim by sa mal rok 2017 stať rekordným. Dôvodom je okrem priaznivých makroekonomických podmienok aj dostupnosť kvalitných nehnuteľností. „Trh strednej a východnej Európy je pre investorov zaujímavý hlavne z hľadiska stabilnej ekonomickej situácie a hospodárskeho rastu, stále relatívne dostupných cien a dobre investičnej návratnosti,“ tvrdí Krajňak.
(Zdroj: hnonline.sk)

Kažimír ukázal nový rozpočet. Pozrite si jeho najdôležitejšie čísla Vláda plánuje deficit 0,83 percenta.

5. 10. 2017 Ministerstvo financií zverejnilo prvý návrh rozpočtu na budúci rok. Vláda by o ňom mala rokovať budúci týždeň, teda v stredu 11. októbra. Potom bude zákon predložený na schválenie do Národnej rady. Toto sú jeho najdôležitejšie čísla.
0,83 percenta Je číslo deficitu, s ktorým vláda počíta na budúci rok. Znížiť na túto úroveň by sa mal z tohtoročného plánovaného deficitu na úrovni 1,29 percenta. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že plán znižovania deficitu je odvážny a takto to na tlačovej konferencii prezentovala aj koalícia, tak opak je pravda. Ešte minulý rok sa totiž pri schvaľovaní aktuálneho rozpočtu počítalo s tým, že v roku 2018 bude deficit iba 0,44 percenta. To v praxi znamená, že vláda ustupuje od svojich prvotných zámerov a chce v budúcom roku míňať viac, ako pôvodne chcela. Vo svojom komentári, ktorý pomenovala Zajtra, zajtra len nie dnes na to nedávno upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Napriek priaznivému ekonomickému vývoju a lepšiemu výberu daňových príjmov sa cieľ vlády v oblasti deficitu verejnej správy na konkrétny rok v priebehu aktualizácie trojročných rozpočtov každoročne zhoršuje,“ napísala v komentári rada. Podľa prepočtov Denníka N teda plánuje vláda v budúcom roku minúť o 300 miliónov eur viac, ako sľubovala pred rokom. V roku 2019 navrhuje minister financií Peter Kažimír v rozpočte deficit na úrovni 0,10 percenta a na rok 2020 sa navrhuje vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy. 49,9 percenta Je plánovaný dlh na budúci rok. Má ísť, podľa toho, čo ministerstvo financií píše v rozpočte, o najnižší dlh Slovenska od roku 2012. Ide však len o percentuálne vyjadrenie dlhu. V nominálnom vyjadrení, naopak, náš dlh každoročne stúpa a inak to nebude ani budúci rok. Kým tento rok by mal byť dlh približne 41,3 miliardy eur. V budúcom roku by mal už stúpnuť na 43,2 miliardy eur. Zároveň v štátnom rozpočte rezort predpokladá, že od roku 2019 klesne dlh na úroveň 47,8 percenta, teda mimo takzvaných sankčných pásiem dlhovej brzdy. Dlhová brzda na Slovensku funguje od roku 2012, keď ju presadila vláda Ivety Radičovej. Za hlasoval aj Smer. Slúži na to, aby štát príliš nemíňal. V podstate ho brzdí v bezhlavom rozhadzovaní. A ak sa to už rozhodne urobiť, tak už za cenu tvrdých sankcií. V krajnom prípade míňanie môže viesť až k povinnosti predložiť parlamentu vyrovnaný rozpočet. Sankčné pásma. (zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť) 4,2 percenta Je číslo, ktoré má ukazovať, ako bude podľa odhadov rásť v budúcom roku naša ekonomika. Tento rok vzrastie ekonomika o 3,3 percenta. „Za zrýchlením rastu ekonomiky oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu,“ vysvetľuje ministerstvo financií v rozpočte. Naráža tým na spustenie novej výrobky Porsche Cayenne v bratislavskom závode automobilky Volkswagen, ako aj na spustenie výroby v nitrianskom závode britskej automobilky Jaguar Land Rover. 13,98 miliardy eur S takýmito príjmami počíta pre budúci rok vláda v novom návrhu rozpočtu. Výdavky by mali zase dosiahnuť 15,96 miliardy eur. A hotovostný schodok má teda v budúcom roku byť na úrovni 1,97 miliardy eur. 1,8 percenta O toľko má na Slovensko v budúcom roku vzrásť zamestnanosť. „Ešte nikdy nebolo na Slovensku zamestnaných toľko ľudí ako v súčasnosti, keď u nás pracuje viac ako 2,3 milióna osôb a vďaka plánovanému spusteniu výroby v automobilovom priemysle môžeme očakávať vznik ďalších pracovných miest,“ hovorí Kažimír. Nové miesta majú vznikať vo všetkých sektoroch ekonomiky, primárne však v priemysle a službách. Miera nezamestnanosti vďaka tomu klesne na úroveň 7,3 percenta. Okrem toho, že budú nové miesta obsadzovať Slováci, ministerstvo financií, ale ráta aj s tým, že ich budú obsadzovať čoraz viac ľudia z iných krajín a počíta aj s návratom Slovákov zo zahraničia. 4,6 percenta Je predpokladaný rast nominálnej mzdy. Veľkú časť tohto rastu by mala v budúcom roku „zjesť“ inflácia, ktorá po rokoch začala opäť viditeľnejšie rásť. V budúcom roku sa preto očakáva, že dosiahne úroveň 1,7 percenta. Reálne by mali teda ľudia vo svojich peňaženkách vidieť viac o 2,9 percenta. 82,7 milióna eur Je suma, o ktorú vláda príde, pretože ruší daňové licencie, ktoré na Slovensku fungujú od roku 2014. „Zavedenie daňovej licencie malo za úlohu zvýšiť daňové príjmy od firiem dlhodobo vykazujúcich nulový základ dane a následne nulovú daňovú povinnosť,“ vysvetľuje ministerstvo v rozpočte. Zrušenie licencií sľúbila koalícia ešte v programovom vyhlásení. Rok 2018 je teda prvý, keď podnikatelia reálne nebudú musieť zaplatiť takzvanú minimálnu daň. „Rozpočet počíta aj s prioritami vlády, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov, umožnenie dobrovoľného vyplácania 13. a 14. platu a ďalšie opatrenia definované v pripravovanej legislatíve,“ dodal Kažimír.
ZDROJ: aktuality.sk
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Margaréta
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner