5. 6. 2025
NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Ako si komplikovať život - II. večer

Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.

Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.

Súčiastku, ktorá si vyžaduje pravidelnú údržbu alebo nastavovanie, treba hľadať vždy na najmenej prístupnom mieste zariadenia.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna správa nie je iba dobrá

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.

Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.

Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Sláva a peniaze...

Tajomstvom úspechu je vedieť robiť celkom obyčajné veci neobyčajne. (Rockefeller)

Kde všetko ladí, niečo nie je v poriadku. (Tackmann)

Čo je hodné toho, aby to bolo vykonané, je tiež hodné toho, aby to bolo vykonané poriadne. (Chesterfield)

(Myšlienky bez cla)
Opatrnosti nie je nikdy dosť

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho rady

Je pravdou, že na tomto svete každý človek žije z práce. Pravda, nie každý zo svojej...

Jeden hlupák je jeden hlupák a dá sa obísť. Dvaja hlupáci sú dvaja hlupáci a dá sa im vyhnúť. Desaťtisíc hlupákov je však historická sila, ktorú treba rešpektovať.

Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!

(Murphyho zrnká II)

Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku

10. 6. 2024 Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)

Nová ekologická daň z energií? Môže zaťažiť rozpočty domácností

25. 10. 2017 Plyn, elektrina aj uhlie majú byť na budúci rok zaťažené novou spotrebnou daňou. Ide o takzvanú ekologickú daň, ktorú ešte pred vyše desiatimi rokmi stanovila Európska komisia a Slovensko na ňu pri domácnostiach celé roky uplatňovalo výnimky. Prechodné obdobie sa však končí a rezort financií aktuálne ohlásil, že chystá zmeny daní.
K tým by mohlo dôjsť možno už na budúci rok v júli.Ak Brusel Slovensku už neustúpi, každá megawatthodina energie z plynu a elektriny bude zdanená sumou 1,31 eura. Pre bežnú 4-člennú domácnosť, ktorá používa elektrinu, by to znamenalo ročný výdavok navyše v sume asi 5 eur. Ďalších 40 eur by zaplatila, ak používa na kúrenie plyn, respektíve teplo vyrábané z plynu, ktorý používa väčšina kotolní. Uhlie na kúrenie využíva v súčasnosti už málokto, spotrebná daň pri ňom by však bola 10,62 eura za tonu.Európska komisia chce daňou znížiť spotrebu palív, ktoré sa do EÚ väčšinou dovážajú, zvýšiť energetickú sebestačnosť a znížiť emisie. Na Slovensku však ľudia platia z energií 20-percentnú daň z pridanej hodnoty, čo je viac ako v niektorých iných krajinách EÚ. Z pohľadu spotrebiteľov by tak bolo spravodlivé, ak by sa s novou daňou zároveň adekvátne znížila DPH, aby bol dosah na ceny a platby ľudí nulový.Ministerstvo financií zatiaľ hovorí len toľko, že v iných krajinách ekologická daň funguje inak ako u nás. „Potrebu revízie ukázali poznatky z praxe a porovnanie so systémami v iných členských krajinách,“ píše rezort v predbežnej informácii o príprave novej legislatívy.Je otázne, či Slovensko môže od spotrebnej dane z energií ďalej oslobodiť konečných spotrebiteľov, alebo nie. Zámer zmeniť legislatívu naznačuje, že daň niekoho zaťaží. Na to, či vláda rokuje s Bruselom o ďalšom predĺžení výnimky na spotrebné dane z elektriny, uhlia a zo zemného plynu pre zraniteľných odberateľov, sa denník Pravda pýtal ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. „K detailom je nateraz predčasné sa vyjadrovať,“ odpovedal tlačový odbor ministerstva financií. Rezort hospodárstva nás odkázal späť na ministerstvo financií.Rezort financií zatiaľ informoval o zámere zmeniť legislatívu. Momentálne je k tomu ukončené pripomienkové konanie. K predbežnej informácii prišli tri zhodné pripomienky od dodávateľa plynu SPP a dvoch zamestnávateľských združení RÚZ a AZZZ za zachovanie oslobodenia od dane zo zemného plynu najmä pre prípady výroby elektriny a kombinovanej výroby elektriny a tepla. A tiež za plné oslobodenie od dane pre bioplyn, biometán a iné pokročilé plynné palivo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu bez ohľadu na jeho použitie.
(Zdroj: pravda.sk)

Zákon o odpadoch

24. 10. 2017 Novela zákona o odpadoch, uvalila celé bremeno financovania triedeného zberu v obciach na výrobcov. Väčšinu odpadov tvoria práve obaly potravín.
Potravinárska samospráva namieta, že práve novela zákona o odpadoch môže viesť k zvyšovaniu cien potravín a zníženiu konkurencieschopnosti slovenských potravinárov. K zákonu majú výhrady a žiadajú nájsť spravodlivejší postup pri nakladaní z odpadom v SR.
(Zdroj: nrsr.sk)

Novela zákona o bankách

24. 10. 2017 Parlament schválil novelu zákona o bankách. Medzi zásadné zmeny patrí financovanie hypoték, pričom hypotekárne záložné listy nahradia kryté dlhopisy.
Terajší spôsob podpory hypoték pre mladých sa zmení od budúceho roka zavedením daňového bonusu. Zmenu čakajú aj spotrebiteľské úvery, v ktorých sa zavedie povinnosť overovať informácie o príjme spotrebiteľov cez Sociálnu poisťovňu.
(Zdroj: nrsr.sk)

Fico predstavil plán za 250 miliónov​

23. 10. 2017 Najmenej zarábajúci sú jednou z najdôležitejších voličských skupín vládneho Smeru-SD. Predseda strany a premiér Robert Fico tomu prispôsobil aj podstatnú časť svojho prejavu na víkendovej straníckej konferencii. V rámci predstaveného štvrtého sociálneho balíčka dominoval ďalší rast minimálnej mzdy. Na nové opatrenia vláda vyčlenila 250 miliónov eur z budúcoročného rozpočtu. Týkajú sa najmä dôchodcov a zamestnancov, ktorí pracujú v neštandardných časoch či v štátnej správe. Časť balíčka však na vyšších nákladoch práce zaplatia predovšetkým firmy. HN prinášajú prehľad avizovaných zmien.
Najnižší zákonom stanovený zárobok by sa mal naďalej zvyšovať, v roku 2018 na 480 eur, v roku 2019 dokonca na 500 eur. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa postupne približovali k tomu, že minimálna mzda bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve,“ spresnila hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová. Analytici však avizované opatrenia hodnotia kriticky. „Zvyšovanie minimálnej mzdy je najnesociálnejšie opatrenie, poškodzuje súčasných nezamestnaných, zhoršuje ich šance na nové zamestnanie,“ vysvetlil Radovan Ďurana, analytik INESS s tým, že métu minimálnej mzdy na úrovni 60 percent priemernej mzdy nikdy nepochopia nezamestnaní v okrese Poltár, kde na jedno pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných.
(Zdroj: hnoinline.sk)
< Predchádzajúce články Zoznam článkov Nasledujúce články >
Vyhľadávanie :
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Laura
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner