Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
14. 12. 2017
Ceny energií stúpajú. O vplyve na výšku účtu a možnostiach úspor hovorí Marian Ponechal, vedúci propozícií a analýz ZSE Energia. Aký vývoj cien elektriny predpokladáte v nasledujúcom období?
Do polovice roku 2016 sme boli svedkami viac ako 5 ročného trendu poklesu cien energií na svetových burzách. Druhá polovica roku 2016 i vývoj v roku 2017 však ukázal, že tento trend je minulosťou. Ceny zaznamenávajú postupný nárast. Cena silovej elektriny na burze medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla o 18 %. Predpokladáme, že tento vývoj bude s ohľadom na geopolitickú a ekonomickú situáciu pokračovať najmä v dôsledku vysokých cien uhlia. Rovnaká situácia je aj pri zemnom plyne, ktorý je momentálne mimo centra záujmu. Ide o globálne trendy, ktoré nemožno ovplyvniť, ale treba sa zamerať na to, ako optimalizovať spotrebu. To znamená, že môžeme očakávať nárast cien aj na faktúrach za elektrinu? Cena samotnej elektriny ale nie je jediným vstupom, ktorý ovplyvňuje konečnú sumu na faktúre za elektrinu, dokonca nemusí byť ani najdôležitejším, keďže samotná cena elektriny tvorí len tridsať až štyridsať percent z celkovej ceny, ktorú platíme. Správnym nastavením možno usporiť na fixných poplatkoch. Pokiaľ sa rozprávame o vyššom objeme ročného odberu, napríklad o segmente podnikateľov a organizácií, väčšina z nich má dnes už nainštalované inteligentné merače, smartmetre, ktoré umožňujú priebežne sledovať spotrebu a tiež optimalizovať náklady. Na základe týchto údajov sa dá, napríklad, správne nastaviť maximálna rezervovaná kapacita, či nainštalovať systém na kompenzáciu účinníka, ktorý eliminuje prirážky za jeho nedodržanie v predpísanej tolerancii. Podnikatelia teda môžu na základe dát z priebehového merania a následných opatrení ušetriť často významné percento nákladov na energie. Ako by teda mal zákazník postupovať? Je zrejmé, že väčšina predovšetkým menších firiem sa v tejto téme detailne neorientuje, keďže ide o zložitú problematiku. Je preto dôležité, aby mali kompetentného partnera s dostatočnými odbornými znalosťami, ktorý dokáže poradiť opatrenia, prinášajúce reálne zníženie celkovej fakturovanej sumy. Napríklad v rámci energetického auditu možno zákazníkom vyhodnotiť spotrebu nielen elektriny, ale aj plynu, tepla, vody a navrhnúť komplexné energetické opatrenia spolu s prepočtom ich ekonomickej návratnosti a prioritizáciou investícií.
Sociálna poisťovňa má hospodáriť bez pomoci štátu už o dva roky
14. 12. 2017
Celkové príjmy Sociálnej poisťovne by mali v budúcom roku dosiahnuť 8,51 miliárd eur. Sociálna poisťovňa (SP) by mala budúci rok na zabezpečenie svojej platobnej schopnosti dostať zo štátneho rozpočtu 255,4 miliónov eur.Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 s rozpočtovým výhľadom do roku 2020, ktorý v stredu schválila Národná rada.
Do druhého dôchodkového piliera by pritom mala budúci rok poisťovňa odviesť 618,4 miliónov eur. V roku 2019 by mal štát pomôcť poisťovni sumou 117,7 miliónov eur, pričom na účty sporiteľov v druhom pilieri by malo smerovať 688,1 miliónov eur. V roku 2020 by už štát nemal poskytnúť poisťovni žiadnu finančnú pomoc, hoci do sporivého piliera by malo odísť 765 miliónov eur.
Príjmy a výdavky poisťovneCelkové príjmy SP by mali v budúcom roku dosiahnuť 8,51 miliárd eur, z toho 515 miliónov eur by mal tvoriť tohtoročný prebytok poisťovne.Príjmy poisťovne z bežného poistného od ekonomicky aktívnych osôb by mali budúci rok predstavovať takmer 7,22 miliardy eur, príjmy z dlžného poistného 209,5 miliónov eur a príjmy z poistného od štátu 276,1 miliónov eur.Celkové výdavky poisťovne na rok 2018 by mali tvoriť 7,99 miliárd eur. Na dôchodkové dávky by mala poisťovňa vynaložiť 7,05 miliárd eur a na nemocenské dávky by malo ísť 604,2 miliónov eur.Výdavky na dávky v nezamestnanosti by mali dosiahnuť 162,9 miliónov eur a pri úrazových dávkach ráta rozpočet poisťovne s výdavkami v sume 50,6 miliónov eur.
Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
13. 12. 2017
Do polovice roku 2016 sme boli svedkami viac ako 5-ročného trendu poklesu cien energií na svetových burzách. Druhá polovica roku 2016 i vývoj v roku 2017 však ukázal, že tento trend je minulosťou. Ceny zaznamenávajú postupný nárast.
Cena silovej elektriny na burze medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla o 18 %. Rastú nielen ceny forwardov, ale aj spotové ceny. Príčin pre tento vývoj je viacero. Môžeme medzi ne zaradiť studené počasie zo začiatku roka 2017 i problémy s výrobou vo viacerých francúzskych jadrových reaktoroch, ktoré zvýšili dopyt po elektrine z uhlia a plynu. Rovnaký efekt mala masívna odstávka jadrových elektrární v Ázii po zemetrasení v Južnej Kórei (september 2016). Ďalším faktorom bolo sucho v oblasti Škandinávie a južnej Európy počas roka 2017, čo spôsobilo nižšiu produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov (vodné elektrárne) a zároveň teplé počasie na juhu zvýšilo spotrebu elektriny v dôsledku používania klimatizačných zariadení. Predpokladáme, že tento vývoj bude s ohľadom na geopolitickú a ekonomickú situáciu pokračovať. Príčinou sú najmä rastúce ceny uhlia. Rovnaká situácia je aj pri zemnom plyne, ktorý je momentálne mimo centra záujmu. Ide o globálne trendy, ktoré nemožno ovplyvniť, ale treba sa zamerať na to, ako optimalizovať spotrebu.
Bratislava chce vďaka vlakom predísť kolapsu
11. 12. 2017
Od nedele začnú Slováci jazdiť vlakmi po novom. Vstúpi totiž do platnosti nový cestovný poriadok, ktorý okrem rýchlejších vlakov na trase do Žiliny prinesie najväčšiu zmenu obyvateľom Bratislavy a blízkeho okolia. „Veríme, že práve lepšie využitie železnice zlepší zlú dopravnú situáciu, ktorú v Bratislave máme,“ uviedol riaditeľ Železničnej spoločnosti Filip Hlubocký.
Hlavnou novinkou je pravdepodobne obnovenie vlakového spojenia medzi hlavným mestom a Rajkou, maďarskou obcou, v ktorej žije 2 500 Slovákov. Nový spoj bude premávať medzi stanicou v Petržalke a Hegyeshalomom, stáť bude v už spomínanej Rajke a na železničnej stanici v Rusovciach. Vlakové spojenie by malo odľahčiť premávku medzi Petržalkou a obcami na juhovýchod od Bratislavy. „Ide predovšetkým o to, aby obyvatelia, ktorí sa nasťahovali do maďarských obcí, začali využívať tento spôsob dopravy. Tak by nechali autá doma, a to vrátane tých, ktoré u nás nechajú zaparkované,“ hovorí zástupca starostu Rusoviec Radovan Jenčík. Podľa neho je každodenná realita taká, že vodiči strávia v rannej zápche aj 20 minút, kým sa vôbec dostanú z Rusoviec.