Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Agrorezort podporí začínajúcich a malých farmárov piatimi miliónmi eur.
5. 1. 2018
Farmári môžu žiadosti podať do 13. apríla na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyhlásilo výzvu na podporu malých farmárov. Chce tak pomôcť malým poľnohospodárom pri štarte podnikateľskej činnosti a rozvoji rastlinnej aj živočíšnej výroby v krajine. Informovala o tom Zuzana Peiger Ačjaková z MPRV.
Žiadosti je možné podať do 13. apríla na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). "Chceme pomôcť začínajúcim a malým poľnohospodárom, či už pri začatí podnikania alebo pri rozvoji už existujúcich malých podnikov. Ukazuje sa, že práve malí poľnohospodári sú tí, ktorí sa intenzívne venujú diverzifikácii plodín, pestujú tradičné plodiny a prinášajú tak do krajiny potrebnú rôznorodosť. Práve tým nachádzajú úspech aj u slovenských spotrebiteľov, ktorí majú o lokálne, čerstvé a slovenské potraviny stúpajúci záujem," uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS). "Okrem toho práve malé podniky dokážu v regiónoch zabezpečiť množstvo pracovných miest. Celkovo ich preto podporíme, či už v rastlinnej alebo živočíšnej výrobe takmer piatimi miliónmi eur," dodala Matečná. MPRV SR bude zároveň spolupracovať s malými farmármi aj v úspešnom projekte ministerstva "Chcem dodávať", ktorý umiestnil za zvýhodnených podmienok stovky produktov viac ako 100 slovenských výrobcov na pulty reťazcov. "Nenávratný finančný príspevok (NFP) vyplatí Pôdohospodárska platobná agentúra vo výške 15.000 eur na jeden malý poľnohospodársky podnik vo forme dvoch splátok po dobu maximálne päť rokov. Pri podpise zmluvy o poskytnutí NFP vyplatí 50 percent a 50 percent po správnej realizácii podnikateľského plánu," vysvetlil generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Oprávneným žiadateľom na zapojenie sa do výzvy je malý poľnohospodársky podnik (fyzická alebo právnická osoba) podnikajúca v poľnohospodárskej prvovýrobe. Kritériá pre výber projektov, všeobecné podmienky pre poskytnutie príspevku, ako aj forma a spôsob preukázania plnenia kritérií a podmienok, sú podrobne uvedené vo výzve, zverejnenej na webovom sídle PPA www.apa.sk
Slovensko sa stalo investičným magnetom
3. 1. 2018
Väčšina Slovákov si pri spomienke na Nežnú revolúciu spomenie na štrnganie kľúčov na námestiach. Väčšina biznismenov si zasa spomenie na pád železnej opony a vydláždenú cestu na dosiaľ zatvorené trhy, ktoré po výrobkoch zo Západu doslova prahnú. Jedným z nich sme boli aj my.
Nestali sme sa však len odbytiskom prebytkového tovaru, ale aj lákadlom pre investorov. Zatiaľ čo väčšina strategických podnikov prechádzala v nasledujúcich rokoch privatizáciami, po slovenskom trhu sa obzerali aj veľkí zahraniční hráči. Imponovala im totiž lacná pracovná sila, ktorá bola navyše kvalitná a bol jej dostatok, ako aj výhodná poloha a dobrá infraštruktúra. Silnou motiváciou v neposlednom rade bol aj zhovievavý prístup vlády, ktorá príchod hráčov neváhala motivovať dotáciami či stimulmi, vďaka ktorým boli často kritizovaní celou spoločnosťou. Na druhej strane, to, koľko daní hráči vytvorili pracovných miest, ako aj fakt, koľko odviedli na daniach do štátnej kasy späť, spomínajú kritici dodnes len zriedka. Prvým z veľkých investorov sa stal už v roku 1991 nemecký koncern Volkswagen. Ten sa rozhodol neďaleko Bratislavy pre výstavbu výrobnej haly, v ktorej sa vtedajších 112 zamestnancov postaralo o výrobu prvého vozidla Volkswagen Passat. Vtedy zrejme ešte nik netušil, že už o dve dekády neskôr z neho bude najväčší zamestnávateľ na Slovensku a prevádzka, ktorej hovoria vlajková loď či motor našej ekonomiky.
Nový rok prinesie na trh známe značky
2. 1. 2018
Slovenská ekonomika rastie a spolu s ňou sa darí i maloobchodnému predaju. V roku 2017 sme vďaka tomu boli svedkami, že na trhu pribudlo množstvo svetových značiek ako Domino´s pizza či parfumérie Douglas.
Novinky možno očakávať aj v roku 2018. Hoci konkrétne plány zatiaľ zástupcovia značiek taja, už teraz sa hovorí o takých zvučných obchodoch ako Primark, sieť kaviarní Costa Coffee či športové oblečenie Jack Wolfskin.
„Na to, aby niektorá zo značiek na trh vstúpila, najskôr potrebuje mať vytvorené vhodné podmienky. Predpokladám, že nastane súperenie najmä v oblasti kozmetiky,“ hovorí maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský.
V elektronike podľa neho pravdepodobne nepríde k novinke, pretože slovenský trh ovládajú Nay, Okay a Datart a z malých predajní tu pôsobia iba špecialisti ako gigant Apple. Trh je obsadený, aj čo sa týka obuvi, keďže na Slovensku pôsobia Deichmann, CCC a niekoľko menších predajcov, takže je malý predpoklad, že by sa sem ešte niekto nový zmestil.
Podpora menších firiem zaostáva
29. 12. 2017
Malé a stredné podniky tvoria na Slovensku 90 percent všetkých firiem a zamestnávajú dve tretiny ľudí. Napriek tomu sa oproti veľkým zahraničným spoločnostiam sa cítia znevýhodnené. Štátna podpora sa totiž zameriava viac na ne a príliš veľká byrokracia menším firmám sťažuje získanie eurofondov. Podľa ministerstva hospodárstva sa však situácia postupne zlepšuje.
Koncom roka 2016 bolo na Slovensku viac ako 100-tisíc malých a 2,5 tisíca stredných podnikov. Najviac z nich pôsobilo v obchode, stavebníctve a priemysle a ich exporty v rámci Európskej únie tvorili 30 percent všetkých vývozov zo Slovenska. Ministerstvo hospodárstva by však chcelo, aby toto číslo bolo ešte väčšie, a preto časť peňazí pre tieto podniky orientuje práve na túto oblasť aj prostredníctvom projektu Podpora internacionalizácie, na ktorý sa má celkovo vynaložiť 35 miliónov eur. Zatiaľ sa aktivita sústreďuje na podporu zúčastňovania sa na rôznych veľtrhoch, výstavách a podnikateľských misiách prostredníctvom národných stánkov.