Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Žiga vníma dohodu CETA ako veľké pozitívum. Prospeje našej ekonomike
23. 2. 2018
Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) medzi Kanadou a EÚ sa netýka ani poľnohospodárstva, ani životného prostredia, ani ochrany spotrebiteľov. Uviedol to po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD).
"Týka sa čisto obchodných vzťahov, ktoré sa zlepšia. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku to bude určite znamenať nárast obchodu s Kanadou, pretože napríklad v segmente automobilov sa odstránia všetky clá a bariéry, ktoré doteraz fungovali. Až 98 percent všetkých ciel, taríf, bariér, ktoré boli, pretože nebola takáto obchodná dohoda, bolo dňom platnosti tejto zmluvy odstránených. Takúto podobnú dohodu máme s Južnou Kóreou a nič sa neudialo v minulosti. Takže dohodu vnímam ako pozitívum pre slovenskú ekonomiku," dodal minister hospodárstva. "Využívajme obchod na to, aby sme mohli zvyšovať hospodársky rast. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku je CETA dobrý projekt," povedal na margo CETA štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Ivan Korčok. Vláda SR súhlasila s uzavretím dohody CETA medzi Kanadou Európskou úniou. Kabinet dohodu odobril na stredajšom zasadnutí a zároveň odporučil Národnej rade (NR) SR, aby ju tiež odsúhlasila. Dohoda prináša uľahčenie obchodovania s tovarom a službami, odstránenie ciel a obchodných bariér. Ide podľa MH SR o zatiaľ najambicióznejšiu dohodu o voľnom obchode, ktorú EÚ dosiahla s dôležitým partnerom G7. Európsky parlament schválil dohodu 15. februára 2017 a od 21. septembra 2017 sa začala predbežne uplatňovať. Nasleduje však ešte ratifikácia členskými štátmi, ktorá je potrebná na definitívne nadobudnutie platnosti dohody. V dôsledku CETA sa odstránia clá, skončia sa obmedzenia prístupu k verejným zákazkám, otvorí sa trh so službami a poskytnú sa predvídateľné podmienky pre investorov. Dohoda obsahuje aj záruky, aby hospodársky zisk v žiadnom prípade nedosahoval na úkor základných práv, sociálnych noriem, práva vlády na reguláciu, ochrany životného prostredia alebo zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov Rezort hospodárstva odhaduje, že dohoda CETA bude mať vplyv na slovenskú ekonomiku v priemere na úrovni 0,013 percent HDP. Zároveň ministerstvo vplyv dohody na tvorbu pracovných miest na Slovensku predpokladá na úrovni 0,012 percent celkovej zamestnanosti. "Prijatie dohody CETA bude mať pozitívny efekt na čistú zahraničnoobchodnú výmenu medzi Slovenskou republikou a Kanadou, a to najmä vďaka očakávaným pozitívnym efektom v automobilovom priemysle," opísal rezort. Odstránenie tarifných prekážok by malo viesť k zvýšeniu vývozu do Kanady v priemere o 8 percent, v prípade vysokej reakcie na pokles cien až o 18 percent.
Nový zákon o regionálnej investičnej pomoci
22. 2. 2018
Od 1. apríla 2018 začne platiť nový právny predpis, ktorým je zákon o regionálnej investičnej pomoci. Za obdobie platnosti predchádzajúceho právneho predpisu prešla globálna a slovenská ekonomika významným vývojom, na ktorý je potrebné reagovať aj v oblasti podpory investícií.
Nová právna úprava reflektuje zmeny potrieb Slovenskej republiky v oblasti podpory investícií, zmeny potrieb investorov a zmeny v európskej legislatíve, ktoré vyžadujú priamu aplikáciu. Vytvára väčší priestor pre znižovanie regionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Nová legislatívna úprava bude zároveň adresnejšie zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Podporí tak ciele dosahovania udržateľného hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v globálnom priestore.
K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste.
Ďalšie zmeny legislatívy súvisia so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to tak z pohľadu typov investície, ako aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. Zákon ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy v prípade zistenia ich porušenia. Poskytovanie investičnej pomoci bude hodnotené pravidelne na ročnej báze formou ex post analýzy.
Nový právny predpis o posudzovaní zhody výrobku
22. 2. 2018
Nový zákon, ktorý začne platiť od 1. apríla 2018, komplexne upravuje povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov v tejto oblasti, precizuje procesné ustanovenia týkajúce sa autorizácie orgánov posudzovania zhody a procesné ustanovenia upravujúce notifikáciu autorizovaných osôb voči Európskej komisii, členským štátom Európskej únie a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Zákon ďalej spresňuje výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu a distribútora a ustanovuje sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona a technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Okrem iného zákon precizuje činnosti orgánov dohľadu a výkonu dohľadu. K zákonu vytvoril úrad pracovnú skupinu pozostávajúcu z nominantov jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov dohľadu z dôvodu ustanovenia orgánov trhového dohľadu k jednotlivým určeným výrobkom, ktoré ustanovujú technické predpisy z oblasti posudzovania zhody. Úrad uskutočnil 14 rokovaní tejto pracovnej skupiny, ktorej závery sú premietnuté do ustanovení § 25 až 28 nového zákona.
Cieľom právnej úpravy je teda zachovať rámcový zákon pre oblasť posudzovania zhody výrobkov a sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, ktorého obsahom budú základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, kde dôjde k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie a pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu.
Geologický zákon – novela
20. 2. 2018
Jestvujúca právna úprava geologického zákona nepozná inštitút vyvlastnenia, ale len núteného obmedzenia vlastníckych práv. Sanácia environmentálnej záťaže je s ohľadom na jej definíciu podľa geologického zákona spätá s činnosťami, ktoré majú nielen dočasný, ale aj trvalý charakter, pričom ide o stavebné činnosti. V geologickom zákone nadobudne účinnosť zmena týkajúca sa inštitútu vyvlastnenia.
Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác.
Na vyvlastňovacie konanie podľa geologického zákona sa vzťahuje zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť, len ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Tiež nie je možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. To znamená, že za účelom sanácie environmentálnej záťaže nebude možné rozhodnúť o odňatí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tam, kde stačí obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zriadiť, obmedziť alebo zrušiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti alebo obmedziť alebo zrušiť právo tretej osoby k nehnuteľnosti. Oba horeuvedené princípy sa budú dôsledne uplatňovať pri aplikácii ustanovení geologického zákona o vyvlastnení.
Do jestvujúcej úpravy geologického zákona sa zavádza inštitút predbežnej držby. K jej uplatneniu môže dôjsť iba v prípadoch vyvlastňovacieho konania súvisiaceho so sanáciou environmentálnej záťaže podľa schváleného projektu sanácie environmentálnej záťaže, pričom jej uplatnenie prichádza do úvahy najmä v prípadoch zabezpečenia ochrany života a zdravia obyvateľstva a ochrany zložiek životného prostredia.
Zároveň sa upravila v stavebných konaniach týkajúcich sa stavieb súvisiacich so sanáciou environmentálnej záťaže možnosť vydať stavebné povolenie aj pred právoplatným skončením vyvlastňovacích konaní, avšak s podmienkami uvedenými v § 32b. Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady.