Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Počet penzistov stále rastie, za rok ich pribudlo desaťtisíc
29. 5. 2018
Za desať rokov sa počet dôchodcov na Slovensku zvýšil o viac ako 138-tisíc.Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu apríla tohto roka vyše 1,39 milióna dôchodcov na Slovensku. V porovnaní s aprílom minulého roka ide o nárast o 10,4 tisíca penzistov.
Od konca apríla 2008, teda počas desiatich rokov, sa počet dôchodcov zvýšil o 138,9 tisíca. Počet vyplácaných dôchodkov, ktorých môže penzista dostávať aj viacero súčasne, za rovnaké obdobie vzrástol o 155,8 tisíca na takmer 1,7 milióna. Vyplýva to zo štatistík Sociálnej poisťovne. Najvýraznejšie od konca apríla 2008 stúpol počet vyplácaných starobných dôchodkov. Na konci štvrtého mesiaca tohto roka poisťovňa vykázala vyše 1,06 milióna starobných penzií, čo bolo o 150,4 tisíca viac ako na konci apríla 2008. Počet invalidných dôchodkov za desať rokov vzrástol o 38,6 tisíca na 235,2 tisíca. Pokles o 36,9 tisíca Sociálna poisťovňa za rovnaké obdobie zaznamenala pri počte predčasných starobných dôchodkov, ktorých ku koncu apríla tohto roka vyplácala 17,2 tisíca.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko láka českých podnikateľov
28. 5. 2018
Za prvých päť mesiacov roka 2018 pribudlo na Slovensku 484 českých podnikov. To je takmer raz toľko, ako za celý rok 2017, vyplýva to z analýzy spoločnosti Bisnode. Aktuálne na Slovensku pôsobí viac ako 10-tisíc českých firiem.
Dôvod rastu je podľa Bisnode jednoznačný. "Expanzia na slovenský trh je pre českých podnikateľov jednoduchšia, ako na iné trhy. Na jednej strane majú naše štáty spoločnú históriu, no rozhodujú aj teritoriálna blízkosť a takmer nulová jazyková bariéra, ktoré výrazne pomáhajú pri administratíve spojenej so založením a riadením biznisu," vysvetľuje spoločnosť. Podľa analytičky Bisnode Petry Štěpánovej je dôvodom aj "atraktívne hospodárske prostredie a obchodný potenciál rastu." Počas roku 2017 pribudlo na Slovensku 266 českých podnikov, za prvých päť mesiacov roku 2018 to bolo až 484. Podľa Bisnode môžeme teda hovoriť o silnom roku.
Slovensko si v konkurencieschopnosti pohoršilo o štyri priečky za posledný rok
25. 5. 2018
Slovensko sa za desaťročie prepadlo o dvadsaťpäť miest v rebríčku konkurencieschopnosti. Švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2018 (World Competitiveness Yearbook).Podľa zverejnených informácií sa Slovenská republika tento rok umiestnila na 55. mieste spomedzi 63 hodnotených krajín.
V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o štyri miesta. Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, vysoké administratívne zaťaženie podnikov, výzva v podobe nadchádzajúcej digitalizácie podnikov na Slovensku, vysoké náklady na prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, absencia reforiem vo vzdelávaní a verejných službách. V porovnaní s najbližšími susedmi Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia zaostáva za Českou republikou (29. miesto), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku pohoršila o jednu priečku. Ďalej je aj za Poľskom, ktoré je na 34. priečke, pričom sa medziročne zlepšilo o štyri miesta. "Slovensko sa dokonca tento rok umiestnilo za Maďarskom až o osem miest, pričom Maďarsko je na 47. priečke (čo je zlepšenie o päť miest). Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám za ostatné roky nepodarilo udržať," zhodnotila nadácia F. A. Hayeka Bratislava.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku zhoršilo, tvrdí Podnikateľská aliancia
25. 5. 2018
Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva. Podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršilo. Myslí si to Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). „Skutočnosť, že pohľad podnikateľov na podnikateľské prostredie sa zhoršil aj v prvom štvrťroku tohto roka, nie je prekvapujúca.
Prispeli k tomu skutočnosti, ktoré vyšili najavo po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej, a to najmä neschopnosť politikov a politického systému prevziať politickú zodpovednosť a riešiť vzniknutú krízu zodpovedne a systémovo,“ uviedla aliancia. Najhoršie podnikatelia hodnotili funkčnosť politického systému v štáte a vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva. Nasledujú uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a výskyt hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu. Na piatom mieste je kvalita a dostupnosť výrobných vstupov, pracovnej sily. „Z uvedeného možno konštatovať, že podnikatelia vnímajú ako najväčší problém čím ďalej tým väčšie zlyhávanie základných funkcií štátu,“ dodala aliancia.
Podnikatelia bez ohľadu na pravicovú či ľavicovú vládu negatívne vnímajú už viac ako dvanásť rokov vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a úroveň korupcie na úradoch. „To čo je nóvum za posledných desať rokov, je prepad dôvery vo funkčnosť politického systému v štáte a naopak presvedčenie o výskyte hospodárskej kriminality, organizovaného zločinu, ktoré vnímajú podnikatelia najmä v posledných rokoch ako čoraz väčší problém,“ konštatovala PAS. Z verejných oblastí podnikatelia ocenili kladne len stabilný kurz eura a neutrálne hodnotili prístup k úverom.