Starnutie obyvateľstva bude mať zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku
10. 6. 2024
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.
Jeden z najväčších vplyvov bude mať tento vývoj na verejné financie. "So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na dôchodky, ale aj dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne, keďže najviac verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa kumuluje práve v najvyššom veku," vysvetlili ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Michal Lehuta.
Výdavky citlivé na starnutie tvoria aktuálne v Únii v priemere 24 percent výkonu ekonomiky, kým na Slovensku je to zatiaľ 19 percent hrubého domáceho produktu. Táto relatívne dobrá situácia je ovplyvnená početne silnou generáciou ľudí narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ktorí pracujú, podnikajú, významne prispievajú do verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa však táto situácia prudko zmení, varovali analytici. Namiesto generácie tzv. Husákovych detí nastupujú oveľa slabšie populačné ročníky, o tretinu až polovicu menej početné.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov Európskej komisie počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší ako v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do systému má byť nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4.
"S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia o takmer 3 percentuálne body HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine Únie neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku," zdôraznili ekonómovia.
Významný bude vplyv zmeny demografie aj na realitný a hypotekárny trh. "Počet ľudí vo veku od 25 do 44 rokov, ktorí tvoria väčšinu kupcov na trhu bývania a žiadateľov o hypotéku na Slovensku, dosiahol vrchol v roku 2017. Do roku 2040 bude v tejto vekovej kategórii o 460-tisíc ľudí menej ako dnes. To je pokles o takmer 30 percent," vyčíslili analytici VÚB. Takýto vývoj podľa nich zrejme utlmí dopyt a zmierni dynamiku cien bývania. Na dlhodobý trend poklesu mladých ľudí v populácii a jeho vplyv na hypotéky upozornila aj Národná banka Slovenska. Podiel obyvateľov do 35 rokov na aktívnej populácii (20 až 64 rokov) sa za uplynulých približne 40 rokov znížil zo 44 na 29 percent. Dve tretiny tohto poklesu pritom nastali po roku 2006.
Starnutie obyvateľstva výrazne ovplyvní aj trh práce na Slovensku. Do roku 2035 sa podľa prognózy Eurostatu pracovná sila vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov zmenší o sedem percet a počet obyvateľov starších ako 64 rokov narastie o 20 percent. "Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Do roku 2050 ubudne na pracovnom trhu dokonca 19 percent pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny by podľa ekonóma mohla tlmiť vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v post produktívnom veku.
Slovensko totiž v súčasnosti patrí ku krajinám Únie s najnižšou úrovňou zapojenia ľudí v týchto vekových kategóriách na trhu práce. "Potrebujeme preto v rozumnom horizonte podniknúť kroky, ktoré podporia efektívnejšie zapájanie (nielen) mladých či seniorov na trhu práce," zdôraznil Kočiš.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Odmeny pre advokátov
27. 8. 2018
Materiál zo dielne Ministerstva spravodlivosti SR upravuje pravidlá, ktoré má štát dodržiavať pri dojednaní odmeny advokáta, ktorého právne služby využíva.
V tejto časti sa materiál predkladá v alternatívnom znení, pričom v prvej alternatíve sa zakazuje dojednanie podielovej odmeny a v druhej alternatíve sa síce povoľuje dojednanie podielovej odmeny, ale zároveň sa upravujú pravidlá jej určovania. Podielová odmena najviac v nasledovnej výške určenej z hodnoty veci, ktorá je predmetom sporu:
a) do 100 000 eur najviac 10 %,
b) od 100 000,01 eur do 500 000 eur najviac 7,5 %,
c) od 500 000,01 eur do 1 000 000 eur najviac 5 %,
d) od 1 000 000,01 eur najviac 1 %.
Právne služby advokátov
27. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh pravidiel pre štátne orgány, ktorý upravuje transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania. Pravidlá by mali platiť od 1. 10. 2018.
Na tento účel návrh pravidiel zavádza zásadu tzv. nevyhnutnosti a účelnosti, ktorej cieľom je dosiahnuť stav, kedy štát bude využívať právne služby advokátov len v tých prípadoch, kedy je to nevyhnutné. Po novom sa preferuje zabezpečovanie právnych služieb vlastnými kapacitami štátu. Návrh pravidiel tiež upravuje postup pri výbere advokáta, ako aj požiadavky kladené na zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
Využívanie právnych služieb advokáta štátom je prípustné len v prípade nevyhnutnosti a účelnosti. Tie sa preukazujú na základe výsledku testu nevyhnutnosti, t.j. za predpokladu splnenia týchto podmienok:
a) nedostatočná personálna kapacita,
b) nedostatočná odbornosť personálnych kapacít,
c) podstata právnej služby nespočíva vo vlastnej zákonnej činnosti príslušného štátneho orgánu alebo v priamej súvislosti ňou,
d) významnosť právneho sporu,
e) poskytovanie právnej služby nemožno zabezpečiť prostredníctvom nadriadeného orgánu.
Pri procese je nutné dodržiavať zásadu transparentnosti, zásadu proporcionality a zásadu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami.
Ďalej sa upravuje aj organizačné zabezpečenie činnosti štátnych orgánov pri výbere advokáta, kde sa umožňuje spolupráca medzi nadriadenými a podriadenými štátnymi orgánmi pri zabezpečovaní právnych služieb.
Zmeny v registri partnerov verejného sektora
24. 8. 2018
Z hľadiska obsahu zmien novely protischránkového zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín.
V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona (t.j. vymedzenie alebo zúženie okruhu registrácie subjektov len na nevyhnutné prípady). V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora.
Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.
Účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2018, a to s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj s ohľadom na potreby úpravy informačného systému registra partnerov verejného sektora vyvolané zmenou zákonnej úpravy.
Protischránkový zákon sa bude meniť
23. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti SR novelou vylepšuje „protischránkový zákon“ po roku jeho fungovania v praxi.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie zákona. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy.
Už od prvých dní účinnosti zákona bol rezort spravodlivosti konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby) týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti sa priebežne riešili metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie novely zákona.
V nadväznosti na zverejnenú predbežnú informáciu sa zapojila do prípravy zákona aj verejnosť, resp. dotknuté subjekty ako oprávnené osoby, zástupcovia podnikateľského sektora, ale aj orgány verejnej moci. Ministerstvo spravodlivosti uplatnené podnety k zmene právnej úpravy vyhodnotilo a v rozsahu neodporujúcom základným pilierom právnej úpravy aj zohľadnilo.