Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Každá informácia, ktorú o veci získate, sa minimálne v päťdesiatich percentách prípadov ukáže byť chybnou.

Ak jedno chýbajúce písmeno urobí celú správu nečitateľnou, tak sa to písmeno určite stratí.

Ten, kto má o veci priveľa informácií, sa nerozhodne vôbec.

Kto ukradne nápad od jedného človeka je plagiátor, kto od viacerých, je výskumník.

Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.

Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.