Správca a prevádzkovateľ centrálneho registra účtov
31. 3. 2022
Centrálny register účtov predstavuje dlhodobé, komplexné a systémové riešenie aj s ohľadom na predpokladané zvyšovanie počtu žiadostí príslušných orgánov členských štátov EÚ a zaťažovanie finančných inštitúcií s okamžitým vybavovaním žiadostí, keďže registre účtov sa majú v budúcnosti v rámci EÚ vzájomne prepojiť.
Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude ministerstvo financií, ktoré vydá všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podrobnosti o náležitostiach, štruktúre a formáte zasielaných informácií na zápis do centrálneho registra účtov, ako aj ďalšie podrobnosti o spôsobe odovzdávania údajov.
Zmenami a doplnením zákona č. 297/2008 Z. z. dôjde zároveň k úprave a sprecizovaniu existujúcich pravidiel zameraných na predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Zmenami v zákone o bankách sa previaže právna úprava o centrálnom registri účtov s právnou úpravou bankového tajomstva a zefektívni sa komunikácia medzi bankami a oprávnenými orgánmi. Zákon obsahuje tiež súvisiace zmeny v zákone o cenných papieroch a zákone o finančnej správe.
K
Od apríla bude môcť viac mladých požiadať o dotovanú hypotéku
7. 3. 2017
Na dotovanú hypotéku pre mladých bude mať nárok viac žiadateľov s vyššími príjmami. Podľa najnovších údajov štatistického úradu na Slovensku vzrástla priemerná mzda v poslednom štvrťroku 2016 na 990 eur. Od nej sa odvíja aj nárok na hypotéku pre mladých. Kým do konca marca môžu zvýhodnený úver získať len žiadatelia, ktorí vlani zarábali v priemere 1 155,70 eur, od apríla do konca júna stúpne hranica až na 1287 eur. V prípade manželov a partnerov bude hranica až 2 574 eur.
Banky upozorňujú tiež na to, že pre ne je z pohľadu nároku na štátny príspevok rozhodujúci vlaňajší príjem a nie jeho súčasný. „Ak sa príjmová situácia žiadateľa oproti vlaňajšku zlepšila a jeho súčasný príjem je vyšší ako aktuálna hranica, v žiadnom prípade ho to nediskvalifikuje, práve naopak. Vyšší príjem mu umožňuje získať úver za lepších podmienok, či už hovoríme o úrokovej sadzbe alebo o dostupnej výške úveru,“ hovorí Lenka Hritzová, vedúca oddelenia retailových úverov Slovenskej sporiteľne. Dotované hypotéky však čakajú v tomto roku veľké zmeny. Ministerstvo financií uvažuje, že ukončí ich financovanie vo forme úrokového bonusu. Po novom si budú mladí ľudia môcť náklady na splácanie úveru na bývanie odpočítať z daní. Mladí ľudia do 35 rokov tak môžu získať štátom dotovanú hypotéku zníženú až o tri percentá. Úrokové zvýhodnenie platí na prvých päť rokov od poskytnutia hypotéky a dotáciou k úrokovej sadzbe môže žiadateľ dostať na úver vo výške do 50 000 eur. Požičaná suma zároveň nesmie prekročiť 70 percent z hodnoty nehnuteľnosti. Časť úveru, ktorá prekročí niektorú z uvedených podmienok sa úročí štandardnou úrokovou sadzbou.
zdroj: hnonline.sk
Bratislava je tretí najbohatší región únie
2. 3. 2017
Bratislavský kraj sa umiestnil na treťom mieste z 263 regiónov Európskej únie (EÚ) podľa HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS). Vyplýva to z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia.
Štandard kúpnej sily porovnáva kúpnu silu regiónov členských štátov EÚ, ktoré používajú rozdielne meny a v ktorých sa líšia cenové hladiny. Má vyrovnávajúci účinok, pretože v EÚ sú veľmi bohaté regióny s vysokým HDP na obyvateľa vyjadreným v eurách (Londýn, Paríž, či Madrid), no nezohľadňuje vyššie životné náklady v týchto regiónoch. V skratke, vyjadruje HDP regiónov EÚ, ktorý je očistený o cenovú úroveň. Používa spotrebný kôš, ktorého priemer regiónov celej EÚ má hodnotu 100. Ostatné regióny Slovenska sa umiestnili v druhej polovici rebríčka. Západné Slovensko skončilo na 196. mieste (skóre: 72), nasleduje región Stredné Slovensko, ktorý obsadil 226. miesto (skóre: 60) a Východné Slovensko, ktoré so skóre 52 obsadilo 241. miesto. Prečo sa Bratislava umiestnila spomedzi všetkých regiónov na treťom mieste a predbehla oblasti známe svojou ekonomickou silou? Kamil Boros z X-Trade Brokers pre HNonline.sk uviedol, že to súvisí s pozíciou Bratislavy v slovenskej ekonomike. "Naša ekonomika je centralizovaná, takmer všetky veľké firmy a vládne inštitúcie majú formálne sídlo v Bratislave," uviedol. "Takto nastavené pravidlá nadhodnocujú Bratislavu a podhodnocujú zvyšok Slovenska," myslí si Boros. "Skresľujúce sú aj údaje ´na hlavu´," dodáva. "Oficiálne žije v Bratislave vyše 400-tisíc ľudí, no reálny počet je ďaleko vyšší," uzatvára Boros. Ďalším faktorom je veľkosť regiónu. Rebríček zohľadňuje Londýn a okolie, teda aj ostatné a ekonomicky menej silné regióny na okraji britskej metropoly. Rovnako v rebríčku nájdeme Île-de-France, teda administratívny región Paríža a jeho okolia aj s jeho menej výkonnými oblasťami.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si prácu nájdu čoraz ľahšie
28. 2. 2017
Šanca na nájdenie si práce na Slovensku sa zvyšuje. Kým v rokoch 2010 až 2013 sa v priebehu štvrťroka zamestnalo len približne 6-7 percent nezamestnaných, v súčasnosti je to približne dvakrát viac. Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Pravdepodobnosť straty zamestnania alebo nájdenia si novej práce podľa analytikov banky súvisí s ekonomickým cyklom, v ktorom sa krajina nachádza. V tzv. dobrých časoch šanca na nájdenie si novej práce rastie a znižuje sa pravdepodobnosť straty zamestnania. Najnižšia pravdepodobnosť bola na prelome rokov 2013 a 2014, teda v čase, kedy slovenská ekonomika rástla výrazne pomalšie. "Aj v prípade Slovenska ale platí, že šanca na nájdenie si práce v poslednom období relatívne prudko rastie," priblížili analytici. Jednoznačne neplatí pravidlo, že krajina s nižšou mierou nezamestnanosti vykazuje aj nižšiu mieru fluktuácie na trhu práce a naopak. "Intenzitu presunov medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou, prípadne ekonomickou neaktivitou môže napríklad ovplyvňovať flexibilita pracovnej legislatívy, štruktúra ekonomiky, ako aj kultúrno-historické preferencie obyvateľstva," doplnili analytici. Napríklad Dánsko má nezamestnanosť okolo 6 percent, teda výrazne nižšie pod priemerom Európskej únie aj eurozóny, avšak toky na trhu práce sú v krajine aj napriek tomu intenzívne. V krátkom čase si však nezamestnaní opäť nájdu prácu. Podobné správanie na trhu práce je aj v niektorých ďalších škandinávskych krajinách.
zdroj: hnonline.sk
Automobilky budú potrebovať tisíce pracovníkov
28. 2. 2017
Automobilkám a výrobcom komponentov na Slovensku hrozí kvôli nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily strata konkurencieschopnosti. Upozornil na to dnes Zväz automobilového priemyslu, podľa ktorého podniky z odvetvia budú potrebovať v nasledujúcich rokoch tisíce nových pracovníkov.
Tých ale nedokážu získať bezo zmien v systéme vzdelávania, rekvalifikáciou či ďalších opatrení vrátane zamestnávania cudzincov. Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. Vedľa napríklad rekvalifikácie pracovníkov či zmien vo vzdelávacom systéme zväz požaduje tiež otvorenie slovenského pracovného trhu pre cudzincov, a to hlavne z Ukrajiny a Srbska. Automobilky už skôr v spolupráci so strednými školami začali spoluprácu pri výučbe, projekt takzvaného duálneho vzdelávania a odvetvia automobilového priemyslu teraz navštevuje 873 žiakov. Priemerná mzda v automobilkách na Slovensku podľa Holečka dosahuje 1 200 až 1 300 eur mesačne, čo je viac ako priemerný zárobok. Ten v minulom treťom štvrťroku na Slovensku dosahoval 889 eur. Podniky na Slovensku si po poklese miery nezamestnanosti na dlhodobé minimá sťažujú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, hoci nezamestnanosť v krajine je dlhodobo vyššia ako priemer za celú Európsku úniu. V januári bolo na Slovensku bez práce 8,64 percenta obyvateľov.
zdroj: hnonline.sk