Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
(Murphyho zákonník)
Ako si komplikovať život - II. večer
Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.
Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.
Ak máme po dlhšiu dobu rovno pred očami nejaké ľahšie riešenie, určite si ho nevšimneme.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako bojovať s klebetou
Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.
Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby vás šéf počúval, je začať hovoriť klebety o jeho žene.
Dane sa nevyberajú na to, aby z nich mali úžitok daňoví poplatníci.
To, čo hovorí kolega, je názor. To, čo hovoríte vy, je pravda, a to, čo povie šéf, je zákon.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)