Spolupráca so SZČO ako nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Jedným z dôsledkov vysokého daňovo – odvodového zaťaženia v podmienkach Slovenskej republiky je stav, kedy firmy zamestnávajú ľudí cez ich živnosť namiesto uzavretia pracovnej zmluvy. Príjmy z podnikania formou živnosti majú iný, výhodnejší daňovo – odvodový režim, napríklad sa spravidla nepožaduje platenie preddavkov na daň, v prvom roku podnikania sa neplatia odvody na sociálne zabezpečenie, je možné využiť paušálne výdavky pri výpočte daňového základu a iné.
Z jednoduchého matematického prepočtu je živnostenské podnikanie ekonomicky výhodnejšie ako akýkoľvek zamestnanecký pomer. Na druhej strane sa na fyzickú osobu – SZČO, neuplatňuje žiadna pracovno–právna ochrana, ani v oblasti zdravotnej pracovnej služby, ani v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nízke odvody na sociálne poistenie budú v budúcnosti dôvodom minimálnych dávok z rôznych druhov dôchodku. Fyzická osoba podnikateľ je najslabší článok obchodných vzťahov.
Z krátkodobého hľadiska takýto prístup šetrí náklady, nepochybne viac potenciálnemu zamestnávateľovi, no tiež samotnému živnostníkovi. Z dlhodobého hľadiska znamená tento stav slabé možnosti vymáhania prípadných nedobytných pohľadávok za vykonané práce či poskytnuté služby, vo vyššom veku zvýšené riziko chudoby či nulovú sociálnu ochranu v prípade úrazu utrpeného v súvislosti s vykonávaním práce cez živnosť.
Presné štatistiky o tom, koľko živnostníkov je živnostníkmi z donútenia nejestvujú. Vo svojej podstate je tento režim z krátkodobého hľadiska výhodný aj pre samotného živnostníka, takže nemožno hovoriť o donútení. Vo všeobecnosti nie je správne hovoriť o zamestnávaní, pretože ak niekto poskytuje výkony, ktoré majú charakter závislej práce bez pracovnej zmluvy, porušuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
K
Dreva a drevené výrobky na trhu
30. 5. 2018
Nový zákon o ich uvádzaní dreva a drevených výrobkov na trhu nadobudne účinnosť 1. júla 2018. Zákonom sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva.
Zákonom sa tiež ukladá povinnosť príslušným štátnym orgánom a účastníkom vnútorného trhu s drevom a výrobkami z dreva zamedziť a zabrániť vstupu dreva z nezákonnej ťažby alebo výrobku z takéhoto dreva na vnútorný trh, pričom každý členský štát má povinnosť určiť jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie nariadenia a určiť sankcie za správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.
Nový zákon zveruje úlohu ústredného orgánu štátnej správy na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré bude aj orgánom štátnej správy kompetentným na overovanie licencií FLEGT. V lesoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu bude orgánom dozoru Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Ďalšími orgánmi štátnej správy na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva z lesných pozemkov budú okresné úrady. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia kontroly obchodníkov s drevom a výrobkami z dreva, dovozcov a fyzických osôb a právnických osôb uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh z iných ako lesných pozemkov orgánom dozoru bude Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia.
Zákon o byrokracii – nový právny predpis
30. 5. 2018
Dňa 1. 9. 2018 nadobúda účinnosť nový právny predpis, ktorým je zákon o byrokracii.
Nový zákon zavádza povinnosť pre orgány verejnej moci získavať a používať pri svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a zároveň oslobodzuje fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladať najčastejšie požadované výpisy z registrov pri najčastejších životných situáciách, v ktorých dochádza ku komunikácii občanov so štátom. Ide o výpis z listu vlastníctva, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, a výpisy a odpisy z registra trestov.
Hlavným dôvodom právnej úpravy bola snaha o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb, nakoľko je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich úradnej činnosti. Ide o prvý krok z celého radu opatrení tzv. princípu „jedenkrát a dosť“, ktoré úrad pripravil a bude postupne rozširovať o ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré už občania nebudú povinní štátu dokladovať v listinnej podobe.
Nový zákon v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb za účelom preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť, a to nielen v konaniach o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ale komplexne pri úradnej činnosti orgánov verejnej moci.
Veterinárna starostlivosť – zviera nie je vec
30. 5. 2018
Dňa 25. 5. 2018 bola schválená novela zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorá nadobudne účinnosť 1. septembra 2018.
Novelou zákona dochádza k úprave a doplneniu nasledovných definícií pojmov – farmový chov, držiteľ zvierat, schválená osoba, osoba oprávnená disponovať so zvieratami za účelom, aby sa predchádzalo pochybnostiam v praxi pri definovaní práv a povinností vo vzťahu k zvieratám. Upravujú a dopĺňajú sa kompetencie štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ako aj kompetencie regionálnych veterinárnych a potravinových správ v nadväznosti na problémy vyplývajúce z praktického výkonu veterinárnych kontrol alebo prameniace z novoprijatej legislatívy Európskej únie v oblasti veterinárnej starostlivosti a legislatívy upravujúcej potraviny živočíšneho pôvodu.
Zákonom sa upravujú ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat, v spojitosti s ustanoveniami o živých nálezoch zvierat, odchytu túlavých zvierat a ich umiestňovaní do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá. Uvedená právna úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s povinnosťami obcí pokiaľ ide o odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, ktoré sú často preplnené. Zákon podrobne upravuje zriaďovanie karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, umiestňovanie zvierat do nich a zriaďovanie staníc pre zvieratá, ktoré podliehajú veterinárnym opatreniam a na účely určené v zákone. Cieľom novely je zjednodušiť a skrátiť dobu, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu s tým, že vlastníctvo prejde na obec.
Zákon obsahuje úpravu ustanovení o ochrane zvierat, ktorá zahŕňa právnu úpravu podmienok použitia zvieraťa na účely verejného vystúpenia a jeho výcvik. Tiež sa zavádza nový systém registrácie chovov hospodárskych zvierat, nový systém schvaľovania prevádzkarní medikovaných krmív na ich prípravu a uvádzanie na trh, upravuje sa systém schvaľovania prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu v súvislosti s posúdením podmienok na ochranu zvierat.
Novela zákona obsahuje právnu úpravu, v zmysle ktorej má živé zviera osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, len ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora. Predmetom úpravy je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch v Občianskom zákonníku, pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov.
Straty pre sucho vyčíslili roľníci na desiatky miliónov
29. 5. 2018
Strata na poľnohospodárskych plodinách, ktorú spôsobilo extrémne sucho v roku 2017, vyčíslili poľnohospodári z regiónov Trnava, Senica, Galanta, Bratislava a Dunajská Streda na 37,2 milióna eur. Médiá o tom v pondelok informovala Agrárna komora Slovenska (AKS) s tým, že dotknutých bolo vyše sto subjektov.
Aktualizované podklady si vyžiadalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s cieľom objektívne kvantifikovať dosah nepriaznivých klimatických podmienok. „Podklady museli dotknutí farmári odovzdať do 23. mája,“ spresnila AKS. Najväčšie straty pre sucho boli v Trnave a okolí (14,2 milióna eur), potom v Bratislave (7,8 milióna eur), na treťom mieste boli so stratami poľnohospodári z Dunajskej Stredy (5,7 milióna eur). Po nich nasledovali farmári z Galanty (5,4 milióna eur) a Senice a Skalice (spolu 4,1 milióna eur), konkretizovala AKS. Najväčšie straty boli u hustosiatych obilnín, kukurici, maku, krmovinách, ovocinárstve a v zeleninárstve. Komora poukázala na Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý konštatoval, že v roku 2017 bol v týchto oblastiach najvýraznejší výpadok zrážok za posledné roky a v čase sucha upozorňoval na výpadky v poľnohospodárskej produkcii. Pretože je situácia podľa AKS pre farmárov likvidačná, požiadali listom o pomoc vládu SR. „Tento stav ohrozuje udržateľnosť ďalšej produkcie, chovu zvierat, ale hlavne prácu celkom približne 2800 až 3000 zamestnancov,“ zdôraznila. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD)a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) majú záujem o aktualizáciu vyčíslenia príjmov, ale aj o zriadenie opatrení, ktoré by podobné situácie riešili do budúcnosti. Ide o rizikový fond, do ktorého by prispieval štát aj farmári a z časti by kryl straty farmárov postihnutých suchom, záplavami, povodňami a inými vplyvmi. „Na nutnosť zriadenia takéhoto nástroja poukazujú aj správy klimatológov o nepriaznivom trende vývoja klimatických podmienok,“ pripomína AKS. V porovnaní s prvotnými odhadmi u týchto poľnohospodárskych subjektov pri minulotýždňovom prepočte výsledná suma stúpla, lebo o 30 % je viac subjektov so stratou, uzatvára komora.
(Zdroj: spravy.pravda.sk/ekonomika)