Spolupráca so SZČO ako nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Jedným z dôsledkov vysokého daňovo – odvodového zaťaženia v podmienkach Slovenskej republiky je stav, kedy firmy zamestnávajú ľudí cez ich živnosť namiesto uzavretia pracovnej zmluvy. Príjmy z podnikania formou živnosti majú iný, výhodnejší daňovo – odvodový režim, napríklad sa spravidla nepožaduje platenie preddavkov na daň, v prvom roku podnikania sa neplatia odvody na sociálne zabezpečenie, je možné využiť paušálne výdavky pri výpočte daňového základu a iné.
Z jednoduchého matematického prepočtu je živnostenské podnikanie ekonomicky výhodnejšie ako akýkoľvek zamestnanecký pomer. Na druhej strane sa na fyzickú osobu – SZČO, neuplatňuje žiadna pracovno–právna ochrana, ani v oblasti zdravotnej pracovnej služby, ani v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nízke odvody na sociálne poistenie budú v budúcnosti dôvodom minimálnych dávok z rôznych druhov dôchodku. Fyzická osoba podnikateľ je najslabší článok obchodných vzťahov.
Z krátkodobého hľadiska takýto prístup šetrí náklady, nepochybne viac potenciálnemu zamestnávateľovi, no tiež samotnému živnostníkovi. Z dlhodobého hľadiska znamená tento stav slabé možnosti vymáhania prípadných nedobytných pohľadávok za vykonané práce či poskytnuté služby, vo vyššom veku zvýšené riziko chudoby či nulovú sociálnu ochranu v prípade úrazu utrpeného v súvislosti s vykonávaním práce cez živnosť.
Presné štatistiky o tom, koľko živnostníkov je živnostníkmi z donútenia nejestvujú. Vo svojej podstate je tento režim z krátkodobého hľadiska výhodný aj pre samotného živnostníka, takže nemožno hovoriť o donútení. Vo všeobecnosti nie je správne hovoriť o zamestnávaní, pretože ak niekto poskytuje výkony, ktoré majú charakter závislej práce bez pracovnej zmluvy, porušuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
K
