Spolupráca so SZČO ako nelegálne zamestnávanie
8. 8. 2022
Jedným z dôsledkov vysokého daňovo – odvodového zaťaženia v podmienkach Slovenskej republiky je stav, kedy firmy zamestnávajú ľudí cez ich živnosť namiesto uzavretia pracovnej zmluvy. Príjmy z podnikania formou živnosti majú iný, výhodnejší daňovo – odvodový režim, napríklad sa spravidla nepožaduje platenie preddavkov na daň, v prvom roku podnikania sa neplatia odvody na sociálne zabezpečenie, je možné využiť paušálne výdavky pri výpočte daňového základu a iné.
Z jednoduchého matematického prepočtu je živnostenské podnikanie ekonomicky výhodnejšie ako akýkoľvek zamestnanecký pomer. Na druhej strane sa na fyzickú osobu – SZČO, neuplatňuje žiadna pracovno–právna ochrana, ani v oblasti zdravotnej pracovnej služby, ani v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nízke odvody na sociálne poistenie budú v budúcnosti dôvodom minimálnych dávok z rôznych druhov dôchodku. Fyzická osoba podnikateľ je najslabší článok obchodných vzťahov.
Z krátkodobého hľadiska takýto prístup šetrí náklady, nepochybne viac potenciálnemu zamestnávateľovi, no tiež samotnému živnostníkovi. Z dlhodobého hľadiska znamená tento stav slabé možnosti vymáhania prípadných nedobytných pohľadávok za vykonané práce či poskytnuté služby, vo vyššom veku zvýšené riziko chudoby či nulovú sociálnu ochranu v prípade úrazu utrpeného v súvislosti s vykonávaním práce cez živnosť.
Presné štatistiky o tom, koľko živnostníkov je živnostníkmi z donútenia nejestvujú. Vo svojej podstate je tento režim z krátkodobého hľadiska výhodný aj pre samotného živnostníka, takže nemožno hovoriť o donútení. Vo všeobecnosti nie je správne hovoriť o zamestnávaní, pretože ak niekto poskytuje výkony, ktoré majú charakter závislej práce bez pracovnej zmluvy, porušuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
K
Flexibilita je jeden z najdôležitejších výkonných parametrov firmy
6. 3. 2009
Presviedčajú sa o tom firmy, ktoré posielajú ľudí domov, oznamujú nútené dovolenky, či zaraďujú sa do kolónky bankrot. A to aj napriek tomu, že ich konkurenti si svoju pozíciu obhajujú.
Odpoveď sa nachádza priamo v konkrétnych
firmách. Tie, ktoré sa dokázali prispôsobiť trhu,
súčasné turbulencie prežívajú znateľne
jednoduchšie. Flexibilita je totiž jeden z najdôležitejších výkonných
parametrov firmy.
Prispôsobivosť podniku sa začína pri pozornom sledovaní potrieb zákazníkov. Tí sú
známi svojovou premenlivosťou a zároveň netrpezlivosťou. V súboji o zákazníkov
vyhráva ten, kto je schopný im dodať to, čo chcú, rýchlejšie ako konkurencia.
Zároveň získava lepší cash-flow, pretože skôr dostane peniaze.
Firmy sa neustále predháňajú uvádzaním
noviniek na trhu. Otázkou však je, ako často meniť produktové portfólio. Každý
produkt má svoju životnú krivku - od fázy zrodu, až po fázu zániku. Fáza zániku
je charakteristická tým, že produkt stráca štatút výnimočnosti, robia ho všetci
a za nízke ceny, celá konkurenčná súťaž je tak iba o nákladoch.
Treba zobrať do úvahy, že meniť a inovovať
produkty treba v dostatočnom predstihu pred týmto posledným štádiom.
Flexibilita firmy je podmienená
Podpornými vplyvmi
- neustálym
mapovaním potrieb zákazníkov
- rýchlym a lacným reagovaním na požiadavky
klientov
- diverzifikovaním portfólia služieb a
produktov
- dosiahnutím flexibility logistického a
výrobného reťazca
- schopnosťou kooperácie
- zlepšovaním plánovania
- skracovaním rozhodovacích procesov
- znižovaním administratívnej záťaže a
byrokracie
- schopnosťou reagovať na fluktuáciu v dopyte
- schopnosťou inovovať
Obmedzujúcimi vplyvmi
- investíciami do zariadení, ktorým chýba
"pružnosť"
- výrobou vo veľkých dávkach
- priebehom zákazky cez množstvo procesov, v
ktorých sa nachádza veľa plytvania
- predimenzovanými kapacitami
- vysokými fixnými nákladmi
- nevhodnými technológiami
- zlým nastavením organizačných konceptov
- nedostatkom strategickej flexibility
Hoteliéri prehodnocujú cenovú politiku
6. 3. 2009
Kým pred pár mesiacmi so znížením cien vyčkávali, situáciu aj u nich zmenila hospodárska kríza. Hoteliérsky trh sa totiž bude musieť v roku 2009 vyrovnať s prepadom záujmu na úrovni 14 až 40 percent.
Jednou z príčin tohto
prepadu je pokles kurzov mien okolitých
štátov.
Okrem znižovania cien na základe vývoja musia
preto hoteliéri pristupovať aj k takým
nepopulárnym opatreniam, ako prepúšťanie zamestnancov.
Hoteliérom problémy nespôsobuje iba finančná
kríza, ale aj zvyšovanie konkurencieschopnosti. Slovensko je už
dlhšie známe svojimi nadhodnotenými cenami v hoteloch. Kvalita a rozsah služieb však často
nezodpovedali týmto cenám. Kríza teda prinútila hotely zamyslieť sa nad
cenotvorbou a prehodnotiť ju tak na horách, ako aj v mestách.
Očakáva sa, že aj v prípade, že dôjde k
oživeniu ekonomike, hoteliérstvo bude jedným z posledných, kde sa situácia
začne zlepšovať.
Rada na krízu - zoštíhľovať náklady ale nepodceňovať marketing a komunikáciu
6. 3. 2009
Kríza ukázala, že biznis nejde sám. Väčšina firiem sa počas nej snaží zoštíhliť náklady. Dôležité však je ani v čase hospodárskej krízy nezanedbať získavanie nových zákazníkov a zabezpečiť starostlivosť o tých existujúcich.
Šetrenie na marketingu by síce v krátkodobom
horizonte mohlo znamenať úsporu, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska
žiadny marketing znamená stratu
zákazníkov aj stratu pozície na trhu. Firma, ktorá škrtá na marketingu sa dlho
neudrží.
Výraznejší marketing neznamená nutne
zvyšovanie marketingových rozpočtov. Skôr je potrebné zvýšiť objem času, ktorý firma venuje komunikácii
so zákazníkmi. Sústrediť sa na lacné a
efektívne prostriedky na informovanie zákazníkov. Vypustiť rôzne tlačené
propagačné materiály – napríklad letáky, a reklamný rozpočet z menej
efektívnych prostriedkov takmer celý presunúť
na internet.
Kríza však zároveň umožňuje nový pohľad na
podnikanie, dáva šancu uvedomiť si, kde sa dá ešte zapracovať a kde sú rezervy,
ktoré treba efektívnejšie využiť.
Kríza ukázala, že vo firme treba zjednotiť
sily a snažiť sa nastaviť procesy tak, aby firma skutočne fungovala ako jeden
celok, jeden organizmus s jasným cieľom - uspokojiť dlhodobých zákazníkov a
získať nových.
Poučením z krízy je, že aj keď vo firme všetko
funguje dobre, je užitočné sa aspoň niekoľkokrát do roka zastaviť a prehodnotiť
procesy, internú štruktúru, náklady aj marketingové aktivity. Každá firma dokáže fungovať efektívnejšie a
s menšími výdavkami, ako sa na prvý pohľad môže zdať a môže dosahovať rovnaké
alebo aj lepšie výsledky.
Šrotovné skutočnosťou
5. 3. 2009
Príspevok na kúpu nového auta pri zošrotovaní starého bude skutočnosťou už od pondelka. Vláda včera rozhodla o jednej z alternatív. Výška šrotovného bude 1 000 €, ak predajcovia prispejú 500 €, štát priloží ešte ďalších 500 €. Cenová hranica nového auta za zdvihla na 25 000 €.
Nárok na dotáciu bude mať fyzická osoba alebo
firma, ktorá vlastní auto vyrobené pred 31. decembrom 1999 a na Slovensku bolo
zaregistrované do konca minulého roka. Keď majiteľ nechá takéto auto zošrotovať
u autorizovaného spracovateľa a vyradí ho z evidencie, môže si u predajcu
žiadať štátnu zľavu. Predajca o jej preplatenie požiada rezort hospodárstva.