Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Fakty sú názory, ktoré medzičasom skameneli.

Dobré nápady na ceste hore alebo zmenia autora, alebo sa stratia v zásuvkách referentov, zlé sa rozmnožia na kopírke a meno autora sa podčiarkne fixkou.

Bez ohľadu na to, koľko robíte, nikdy to nebude dosť.

Správne zorganizované dovolenky neznížia produktivitu práce: za každý týždeň, čo ste preč a nič neurobíte, je iný týždeň, kedy váš šéf je preč a vy urobíte dvakrát toľko.

Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)