Spoločné nákupy či cenové stropy
24. 6. 2022
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie začali v Bruseli záverečný druhý deň summitu, ktorý venujú debate o možných opatreniach proti vysokým cenám energie a obmedzeným dodávkam ruského plynu.
Lídri pred summitom navrhovali rôzne recepty od spoločných nákupov plynu po cenové stropy, na konkrétnych spoločných riešeniach sa však zrejme nezhodnú. Konkrétnym výstupom summitu by mal byť súhlas so zavedením eura v Chorvátsku, na ktorom by sa mali šéfovia štátov zhodnúť v úvodnej časti dnešného rokovania.
Európa v súčasnosti zápasí s rekordnou infláciou, ktorú poháňajú obzvlášť vysoké ceny energií súvisiace s ruskou inváziou na Ukrajinu a obmedzovaním dodávok plynu.
Veľká časť krajín EÚ chce hľadať recept v spoločných nákupoch suroviny, o ktorých dnes pri príchode na summit hovoril napríklad belgický premiér Alexander de Croo a podporuje ich aj česká vláda. Európska komisia v súčasnosti pripravuje systém možného fungovania veci, ktorý chce predložiť v najbližšom čase.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slováci využili spotrebné úvery na maximum
1. 2. 2018
Život na dlh Slovákom zachutil, aj vplyvom nízkych úrokových sadzieb si vlani požičali na spotrebu 3,2 miliardy eur, čo je nový rekord. V prípade hypoték ide o druhý najsilnejší rok, úspešnejší bol len rok 2016. Vlani banky poskytli na bývanie o takmer štvrtinu menej. Dôvodom bolo predzásobenie úvermi, než začali platiť prísnejšie pravidlá regulátora, i možnosť výhodne refinancovať hypotéku už počas refixácie, ktorá vstúpila do platnosti v marci 2016.
„Slovensko patrí medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim objemom spotrebných úverov,“ potvrdil analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Rýchlejšie rastú už len krajiny južnej Európy, ako napríklad Španielsko alebo Portugalsko. Za nadmerným zaťažením stojí optimizmus z rastúcej ekonomiky a ultra lacné úvery. Od januára tohto roku začala preto Národná banka Slovenska utlmovať poskytovanie spotrebných úrokov. Regulátor tým chce docieliť rovnováhu medzi výškou splátok a finančnou situáciou dlžníkov.
Život Slovákov na dlh pokoril nový rekord
31. 1. 2018
Minulý rok si Slováci od bánk požičali na bežnú spotrebu vyše 3,2 miliardy eur. Pre porovnanie, v roku 2009 to bolo takmer štvornásobne menej. Vyplýva to z údajov NBS za segment domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam.
Situácii pomáhajú najmä priaznivé úroky, priemerná výška sadzby sa v novembri po prvýkrát dostala pod osem percent, v decembri bola opäť nad touto hranicou. V roku 2009 si Slováci pri tomto type úverov požičiavali za viac ako 14 percent. Objem nových úverov na spotrebu rastie nepretržite od zavedenia eura. V prípade hypoték sa však tendencia otočila. Historicky najsilnejší bol rok 2016, vlani banky na bývanie požičali o takmer štvrtinu menej, hoci december bol najsilnejším mesiacom roka. Priemerná úroková sadzba pritom stále klesá. Za nižším záujmom o hypotéky sú viaceré faktory.V roku 2016 začalo platiť takzvané Belavého percento. Poslanecký návrh ohraničil poplatok za predčasné splatenie hypotéky počas fixácie úrokovej sadzby na jedno percento. Hneď po platnosti využili klienti takzvanú úrokovú turistiku, keď nižšiu sankciu za predčasný odchod masívne využili na zmenu banky. Takisto sa prejavilo postupné sprísňovanie podmienok pre poskytovanie hypoték zo strany regulátora. Dlžníci sa poponáhľali so zabezpečením financovania, než začnú platiť nové pravidlá. Aj preto sú čísla za rok 2016 výrazne vyššie ako vlaňajšie.
Samosprávy schválili rozpočty, až potom prišla nová povinnosť
29. 1. 2018
V tomto roku plánuje štát vyčleniť na sociálne služby o 50 miliónov viac ako vlani, takmer 150 miliónov. Novela zákona však hovorí, že peniaze sa môžu použiť iba na platy, ostatné prevádzkové náklady pripadli obciam a mestám. Tie tvrdia, že sa na novú situáciu pripraviť nestihli, novela bola prijatá iba v novembri.
Zmena najviac zasiahla práve denné stacionáre a ambulantné služby, upozornila Helena Šuvadová, štatutárna zástupkyňa zariadenia pre seniorov OZ Monika v Močenku. „Nie je prechodné obdobie, aby sa každý, koho sa týka táto novela, pripravil na vážne zmeny. Čoraz viac vidieť obrovské problémy s jej uskutočňovaním,“ vysvetlila a dodala, že podľa platného usmernenia obce a mestá sú povinné dofinancovať prevádzkové náklady, mnohé však spomínajú dôvody, prečo tak nemôžu urobiť. Samosprávy totiž často nie sú pripravené zvládnuť nové nároky vo financovaní – keď sa rozpočty tvorili a odsúhlasovali, zákon ešte nebol schválený. Dôsledok je, že zariadenia nemajú na prevádzku ani na platy. Riaditeľka stacionára v Lučenci Margaréta Žigová dodala, že viaceré mestá a obce už dávnejšie avizovali, že na zmeny nebudú mať financie.
Slovensko ako krajina mladých podnikateľov. V rámci EÚ ich má viac len Luxembursko
26. 1. 2018
Slovensko sa vyznačuje výraznejším zastúpením mladších vekových kategórií podnikateľov v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) a nízkym zastúpením starších vekových skupín v podnikaní. Poukazuje na to analýza Slovak Business Agency (SBA), ktorá spracúva údaje zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu.
Charakteristickým pre posledné spracované obdobie roku 2016 bol pokračujúci nárast zastúpenia podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov. Ich počet sa zvýšil z 13,1 percent v roku 2015 o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.) v nasledujúcom roku. V porovnaní s vybranými krajinami EÚ má Slovensko vyššie zastúpenie podnikateľov v mladších vekových skupinách. Z celkového počtu podnikateľov v SR bolo na základe údajov Eurostatu 12,8 percent vo veku od 15 do 29 rokov, čo je o 4,8 p. b. viac ako v EÚ. Vekovú kategóriu 30 až 39-ročných predstavovalo 27,3 percent, a teda o 6,7 p. b. viac ako v EÚ. Vo veku od 40 až 49 rokov na Slovensku v roku 2016 podnikalo 30,8 percent, čo prevyšuje hodnoty EÚ o 2,0 p. b. Najvyššie zastúpenie mladých podnikateľov vo veku do 29 rokov v rámci EÚ bolo zaznamenané v Luxembursku (14,2 percent) a hneď za ním nasledovalo Slovensko s 12,8 percent, ktoré v tejto kategórii vedie aj v rámci krajín V4. V Poľsku podiel mladých podnikateľov dosiahol 8,7 percent, v Česku 8,3 percent a v Maďarsku 5,6 percent.
Starší podnikajú menej.Spomedzi porovnávaných krajín dosiahlo Slovensko najnižšie zastúpenie v kategórii nad 50 rokov. V SR bolo podľa údajov vo veku 50 až 59 rokov 22,6 percent podnikateľov, a to je o 4,6 p. b. menej ako v EÚ. Skupina podnikateľov od 60 do 74 rokov tvorila 6,4 percent, čo predstavuje o 8,9 p. b. menej ako čísla EÚ v tejto kategórii. Napriek tomu dochádza dlhodobo na Slovensku k nárastu zastúpenia podnikateľov vo vyšších vekových kategóriách. Ukazujú to aj údaje Eurostatu v Indexe starnutia podnikateľov v SR, podľa ktorého v roku 2016 na 100 podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov pripadala takmer polovica (49,8 percent) podnikateľov starších ako 60 rokov. Pre porovnanie, pred takmer desiatimi rokmi to bolo 14,8 percent.