Šokujúco vysoká inflácia na Slovensku má svojho vinníka
7. 7. 2023
Koncom júna Eurostat zverejnil dáta spotrebiteľskej inflácie v eurozóne. Jej hodnota klesla na 5,6 percenta, čo je najnižšia úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Avšak nie všetky krajiny sa môžu tešiť z jej razantného poklesu. Určite nie Slovensko.
S Infláciou na úrovni 11,3 percenta ide o dvojnásobne vyššie tempo rastu spotrebiteľských cien ako v eurozóne. Zároveň, je jedinou krajinou s pretrvávajúcim dvojciferným rastom. Slovensko je inflačným rekordérom zo všetkých 20 krajín eurozóny, keď predbehlo aj všetky baltské krajiny.
Práve tie boli dlho lídrom v raste cien, no posledný mesiac ich inflácia prudko poklesla. Slovensko tento pokles nekopíruje, čo naznačuje, že s domácou infláciou niečo nie je v poriadku.
Kde leží problém, potvrdili až stredajšie dáta cien výrobcov. Kým index spotrebiteľských cien (CPI) meria ceny, za ktoré nakupujú spotrebitelia, index cien výrobcov (PPI) ukazuje ceny, za ktoré nakupujú výrobcovia. Pre pochopenie inflácie to má zásadný význam.
Firmy v eurozóne v auguste a septembri minulého roka nakupovali drahšie až o takmer 50 percent. Tie časy sú však už dávno preč. Momentálne pod vplyvom slabej domácej ekonomiky a globálneho prepadu cien komodít ceny vstupov medziročne poklesli – prvý krát od konca roka 2020.
Kým však v niektorých krajinách už firmy nakupujú lacnejšie až o desatinu, v iných krajinách ceny stagnujú, v niektorých ešte rastú, no v jednej rastú stále vysokým tempom. Slovensko je v raste cien výrobcov extrémom, keď firmy platia na vstupoch o 20 percent viac ako pred rokom.
B
(Zdroj: trend.sk)
Novela zákona o ERP
24. 6. 2019
Používanie elektronickej registračnej pokladnice upravuje zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Nadväzne na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s implementáciou on-line registračných pokladníc a ich uvedenia do prevádzky, bola nevrhnutá ďalšia novela zákona. Vzhľadom na nedostatočné pokrytie trhu on-line registračnými pokladnicami je potrebné v záujme ochrany podnikateľských subjektov prijať príslušné opatrenie. Preto sa ustanovilo pre tých podnikateľov, ktorí nebudú mať včas uvedené on-line registračné pokladnice do prevádzky, ustanoviť zo zákona odklad ukladania pokút za ustanovených podmienok.
Novela zákona sa predložila v skrátenom legislatívnom konaní z dôvodu, že nedostatok pokrytia trhu on-line registračnými pokladnicami môže spôsobiť protiprávny stav, keďže podnikatelia si nebudú môcť splniť povinnosti vyplývajúce zo zákona, nie ich vlastným pričinením. Uvedeným by došlo k obmedzeniu jedného zo základných práv vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je aj právo na podnikanie.
Cieľom novely zákona je ochrana podnikateľov pred sankciami z dôvodov, ktoré neboli spôsobené ich pričinením. Z dôvodu, že nastali mimoriadne okolnosti a štátu hrozia značné hospodárske škody, zákon nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
Novela rozšíri kompetencie orgánov kontroly potravín
23. 6. 2019
Novelou zákona z Ministerstva pôdohospodárstva rozvoja vidieka (MPRV) SR sa rozširujú kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 15. decembra.
Novela splnomocňuje orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva určiť na účely výkonu úradných kontrol potravín vstupujúcich do EÚ z tretích krajín hraničné kontrolné stanice, pričom sú zároveň oprávnené pozastaviť alebo zrušiť činnosť staníc, ak nebudú spĺňať minimálne požiadavky ustanovené euronariadením. Odstraňuje tiež nedostatky týkajúce sa oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín a iné.
Poisťovne majú podľa lekárov málo použiteľných zdrojov
23. 6. 2019
Neexistuje lekár, ktorý by nemal problém, hovorí šéf ZAP Peter Slezák. Poisťovne majú nedostatok disponibilných zdrojov. Ako uviedol na tlačovej besede predseda správnej rady Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Peter Slezák, je problém zabezpečiť sieť detských lekárov aj niektoré špecializované ambulancie a neexistuje lekár, ktorý by nemal problém. "Pokiaľ sa ten stav nezmení, nenápadne začína systém kolabovať," povedal Slezák. Lekári hovoria o nedostatku peňazí. Zväz v otvorenom liste 30. mája vyzval ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú, aby analyzovala reálnych stav financií pre zdravotníctvo a riešenie súčasnej nepriaznivej situácie.
ZAP tiež absolvoval rokovania so všetkými zdravotnými poisťovňami k zmluvným a cenovým úpravám od 1. júla 2019. "Výsledok všetkých rokovaní je rovnaký – nedostatok disponibilných finančných zdrojov, a preto nie je možné oprávneným požiadavkám ambulantných poskytovateľov, žiaľ, vyhovieť," informoval Peter Slezák. Všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti podľa zástupcov ZAP- u upozorňujú, že zdravotné poisťovne aj napriek historicky najvyššiemu rozpočtu nemajú verejné zdroje na pokrytie toho, aby sa systém stabilizoval. ZAP je znepokojený nezáujmom ministerky zdravotníctva zaoberať sa problémami ambulantných poskytovateľov vrátane zlej situácie ambulantného sektora, ktorá je podľa zväzu spôsobená nedofinancovaním rezortu. "Máme za to, že tento rezort musí viesť zodpovedný činiteľ, ktorý dokáže systém dlhodobo nastaviť, a nielen v pravidelných intervaloch plátať diery neštandardnými postupmi," uviedol ZAP. Peniaze do sektora. Ministerstvo zdravotníctva v reakcii na kritiku ZAP uviedlo, že robí všetko pre to, aby bolo v systéme toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. " Na základe výkazu zdravotných poisťovní k máju tohto roka a reálne uhradenej zdravotnej starostlivosti ide do ambulantného sektora tento rok o 75 miliónov eur viac ako vlani. Rok predtým (2018) bolo takisto navýšenie do ambulantného sektora o 50 mil. eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2017)," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Takisto podľa rezortu funguje bezlimitné prostredie, vďaka čomu sa navýšili lekárom kapitácie, to znamená, koľko urobia, toľko si zarobia a môžu si tak zarobiť omnoho viac. "Čo sa týka celkového objemu, do sektora išlo z rozpočtu tento rok 5,2 mld. eur. Tieto zdroje sú rovnomerne rozdelené do všetkých oblasti potrebných pre všetkých pacientov a zdravotníkov. Treba si zároveň uvedomiť, že musíme myslieť rovnomerne a zodpovedne na celý rezort," poznamenala Eliášová s tým, že len na úhradu liekov ide ročne 1,2 mld. eur. Ministerstvo zdravotníctva pracuje na prehodnotení verejnej minimálnej siete. Definovanie novej minimálnej siete všeobecných lekárov, ako aj špecialistov bude zohľadňovať mnohé faktory vrátane demografických ukazovateľov či prognóz tak, aby sieť reflektovala potreby jednotlivých častí Slovenska vrátane okresov aj na nasledujúce roky. Rezort následne predpokladá zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a zníženie čakacích lehôt v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. "Jedným z krokov ako posilniť počty lekárov je, napríklad, rezidentský program, ktorého cieľom je dostať chýbajúcich odborníkov najmä do regiónov, kde sú najviac potrební. Doteraz ho ukončilo už viac ako sto absolventov z oblasti všeobecného lekárstva a pediatrie," priblížila Eliášová. "V legislatíve sme upravili podmienky rezidentského štúdia, čo je pozitívny trend smerom k rezidentom," poznamenala hovorkyňa. Ministerstvo vníma pozitívne aj záujem lekárov z tretích krajín o prácu v SR. Zavádza tzv. Inštitút dočasnej odbornej stáže. Ten sa vzťahuje na lekára, ktorý získal vzdelanie na území tretích krajín. Po uznaní odbornej kvalifikácie budú títo lekári spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania na území SR. "Pracujeme zároveň na ďalších pozitívnych riešeniach, ako motivovať absolventov lekárskych fakúlt zostať na Slovensku," dodala Eliášová.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku spomalí
22. 6. 2019
Rast slovenskej ekonomiky zvoľní na 3,5 percenta. Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku zvoľní na 3,5 percenta. Ministerstvo financií (MF) vo svojej najnovšej makroekonomickej prognóze zhoršilo výhľad rastu o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.). Za spomalením slovenskej ekonomiky stojí najmä vývoj v eurozóne. Analytici predpokladajú, že negatívny vplyv externého prostredia sa prenesie aj do nižšej spotreby domácností.
Tento negatívny trend bude čiastočne tlmený exportom slovenských automobiliek. Výhľady sa nezmenili. V roku 2020 by mala ekonomika rásť 3,4-percentným tempom, pričom oproti januáru tohto roka sa výhľad nezmenil a v roku 2021 by mal rast dosiahnuť 3,2 % a zrýchliť by mal o 0,2 p. b. oproti januárovej prognóze. "MF SR revidovalo makroprognózu už začiatkom tohto roka a v tomto trende pokračujeme aj teraz. Najlepšie obdobie sa nateraz skončilo a teda tak ako ostatné inštitúcie, ako sú Národná banka Slovenska či Medzinárodný menový fond, musíme opäť povedať, že situácia sa zmenila, a preto v najnovšej prognóze revidujeme odhad rastu našej ekonomiky na tento rok na 3,5 %. Nie je priestor na ružové okuliare, ale na triezvy pohľad na realitu," uviedol v stanovisku pre médiá minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Makroekonomická prognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri MF SR počíta s viacerými rizikami, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj slovenskej ekonomiky. Najväčším z nich zostáva spomalenie ekonomiky eurozóny, stupňujúci sa protekcionizmus v medzinárodnom obchode a tvrdý brexit bez dohody. V dôsledku obchodných konfliktov medzi USA a Čínou sa zvyšuje miera neistoty a znižuje investičná aktivita na globálnej úrovni. Spomedzi veľkých ekonomík však najvýraznejšie spomalila dynamika v eurozóne, ktorá v prvom štvrťroku rástla tempom 0,4 % medzikvartálne.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)