Šokujúco vysoká inflácia na Slovensku má svojho vinníka
7. 7. 2023
Koncom júna Eurostat zverejnil dáta spotrebiteľskej inflácie v eurozóne. Jej hodnota klesla na 5,6 percenta, čo je najnižšia úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Avšak nie všetky krajiny sa môžu tešiť z jej razantného poklesu. Určite nie Slovensko.
S Infláciou na úrovni 11,3 percenta ide o dvojnásobne vyššie tempo rastu spotrebiteľských cien ako v eurozóne. Zároveň, je jedinou krajinou s pretrvávajúcim dvojciferným rastom. Slovensko je inflačným rekordérom zo všetkých 20 krajín eurozóny, keď predbehlo aj všetky baltské krajiny.
Práve tie boli dlho lídrom v raste cien, no posledný mesiac ich inflácia prudko poklesla. Slovensko tento pokles nekopíruje, čo naznačuje, že s domácou infláciou niečo nie je v poriadku.
Kde leží problém, potvrdili až stredajšie dáta cien výrobcov. Kým index spotrebiteľských cien (CPI) meria ceny, za ktoré nakupujú spotrebitelia, index cien výrobcov (PPI) ukazuje ceny, za ktoré nakupujú výrobcovia. Pre pochopenie inflácie to má zásadný význam.
Firmy v eurozóne v auguste a septembri minulého roka nakupovali drahšie až o takmer 50 percent. Tie časy sú však už dávno preč. Momentálne pod vplyvom slabej domácej ekonomiky a globálneho prepadu cien komodít ceny vstupov medziročne poklesli – prvý krát od konca roka 2020.
Kým však v niektorých krajinách už firmy nakupujú lacnejšie až o desatinu, v iných krajinách ceny stagnujú, v niektorých ešte rastú, no v jednej rastú stále vysokým tempom. Slovensko je v raste cien výrobcov extrémom, keď firmy platia na vstupoch o 20 percent viac ako pred rokom.
B
(Zdroj: trend.sk)
Veľký bratislavský projekt začína novú etapu
21. 2. 2020
Veľký bratislavský projekt Slnečnice vstupuje do ďalšej etapy. Spoločnosť Cresco Real Estate dnes ohlásila začiatok výstavby ďalšej časti novej mestskej štvrte. Rozbieha sa aj predaj bytov. "V novej etape sa zameriavame na aktívnych ľudí, ktorí si kupujú svoje prvé bývanie, a rodiny hľadajúce dostupný domov," povedal riaditeľ predaja, Michal Pauer.
Developer spúšťa predaj 360 bytov, ktoré sa budú nachádzať v troch deväťpodlažných objektoch v zóne Mesto veľkého sídliskového projektu. Túto etapu nazvali Slnečnice Pop. Na trh sa dostávajú rôzne rezidenčné jednotky, od malých jednoizbových bytov s rozlohou 24 metrov štvorcových až po štvorizbové byty veľké 140 štvorcových metrov. Okrem toho pribudne aj 493 parkovacích miest. Ceny bytov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na internetovej stránke projektu sa pohybujú na úrovni približne od 2 400 do 3 100 eur za meter štvorcový. Každý byt má aj balkón. V budúcnosti by tu mala vzniknúť aj stredná a základná škola a škôlka.
ČSOB sa postupne bude doťahovať na trhovú trojku
19. 2. 2020
Na Slovensku čelia banky zložitému prostrediu. Nový bankový odvod odhadom „zhltne“ asi polovicu ich zisku. Zároveň platí, že OTP bola v posledných rokoch stratová, respektíve mala zápornú rentabilitu vlastného kapitálu. Znamená to, že ČSOB má pred sebou náročnú úlohu zefektívniť chod pobočiek OTP? Ako by to mohla dosiahnuť?
Áno, to je pravda. Banková daň už teraz negatívne dopadá na slovenský bankový sektor. Bude v ňom brzdiť nielen inovácie, ale zároveň negatívne ovplyvňovať celú ekonomiku a spoločnosť. Samozrejme, tých negatív je viac, avšak to je téma na samostatný článok. Na druhej strane aj bankový odvod mohol prispieť k odchodu významného hráča maďarského trhu a tamojšej jednotky zo Slovenska.
Rast ekonomiky v závere roka poskočil
17. 2. 2020
Rast slovenského hospodárstva v poslednom štvrťroku dosiahol 2,1 percenta, čo je o trochu menej ako sa pôvodne očakávalo. Aj napriek tomu, je toto číslo pozitívnou správou, v treťom štvrťroku, totiž naša ekonomika rástla iba 1,3 percentným tempom. Ako upozornil analytik VÚB banky Michal Lehuta, po mesiacoch prepadu, rast v štvrtom štvrťroku podporili už aj vývozy.
„Keďže zahraničný obchod zaknihoval za október až december prebytok o viac ako 320 miliónov eur vyšší ako vlani, mal by byť príspevok čistých vývozov zo Slovenska na rast HDP citeľne kladný,“ vysvetlil. To, v ktorých konkrétnych odvetviach sa vývozy oživili ešte nie je známe, podrobné údaje o raste HDP budú totiž zverejnené až v marci. Hlavným ťahúňom rastu však aj naďalej bola domáca spotreba. „Dobre sa darilo najmä niektorým odvetviam služieb, napríklad reštauráciám a pohostinstvám a hotelierstvu či sektoru informácií a komunikácie,“ skonštatoval Lehuta.
Náš export sa vzmoholV konkurze vlani skončilo 235 firiem
17. 2. 2020
V roku 2019 vyhlásili súdy konkurz na majetok 235 slovenských právnických osôb, čo je oproti roku 2018 pokles o šesť percent. Najviac konkurzov vyhlásili bratislavskí a košickí sudcovia, keďže až 44 percent bankrotov sa týkalo úpadcov sídliacich v týchto dvoch krajoch.
Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku mal septembrový krach obchodného reťazca Kačka, informoval hlavný analytik spoločnosti FinStat Pavol Suďa. "Najväčším úpadcom minulého roka podľa hodnoty aktív bola poradenská spoločnosť F Trade, ktorá nemala žiadnych zamestnancov. V čase vyhlásenia konkurzu dlžila štátu na daniach viac ako 11 miliónov eur," spresnil Suďa. Najväčším daňovým dlžníkom medzi vlani zbankrotovanými firmami je však Bussinesin.sk, ktorá v roku 2017 prevzala takmer dva tucty mŕtvych firiem, a aj preto v súčasnosti dlhuje štátu zhruba 39 miliónov eur. Suďa pripomenul, že je to viac ako štvrtina obnoveného odvodu, ktorý chce v tomto roku vybrať štát od komerčných bánk. Najväčší dosah na slovenskú ekonomiku, hlavne v malých sídlach, však mal podľa analytika septembrový krach obchodného reťazca Kačka, ktorý začiatkom roka 2018 od lučeneckého podnikateľa Mariana Šufliarskeho prevzala stredoeurópska skupina Enterprise Investors. Tá v neúspešnej akvizícii prišla minimálne o 20 miliónov eur. Nemalé peniaze stratia v jej konkurze aj mnohí dodávatelia, zamestnanci i verejný sektor. Tomu Kačka dlhuje dovedna šesť miliónov eur.