Sociálne zabezpečenie policajtov
5. 6. 2023
Novela zákona ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova po policajtovi alebo vojakovi nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku.
Podľa doterajšej právnej úpravy má nárok počas jedného roka po úmrtí manžela a po uplynutí tohto obdobia iba v zákonom určených prípadoch. Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná, dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, vychovala aspoň tri nezaopatrené deti, alebo dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve nezaopatrené deti alebo manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka najmenej pätnásť rokov alebo k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
Právna úprava teda zakotvuje určité zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali dve deti a ešte výraznejšie zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali tri a viac detí. Právna úprava však nezakotvuje žiadne zvýhodnenie pre vdovy, ktoré vychovali jedno dieťa, oproti tým, ktoré nevychovali žiadne dieťa. Právna úprava počíta s ponechaním zvýhodnenia v prípade vychovania dvoch detí, ako aj zvýhodnenia v prípade vychovania aspoň troch detí, avšak dopĺňa aj zvýhodnenie pre vdovy a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa. V takýchto prípadoch by nárok na vdovský a analogicky na vdovecký vznikol dovŕšením veku 57 rokov.
K obdobnej zmene právnej úpravy už došlo vo vzťahu k vyplácaniu vdovského alebo vdoveckého dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedená zmena by teda priniesla rovnaké zvýhodnenie aj pre vdovy a vdovcov, ktorí poberajú vdovský výsluhový dôchodok. Rovnako ako došlo k predĺženiu lehoty na vyplácanie vdovského dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zaviedlo sa aj predĺžiť vyplácanie vdovského výsluhového dôchodku z obdobia jedného roka po úmrtí manžela na dva roky od úmrtia manžela.
K
Ochrana oznamovateľom protispoločenskej činnosti
1. 2. 2019
Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudol účinnosť 1. júla 2014 a predstavoval v čase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti tzv. whistleblowerov.
Išlo o ochranu pred takým konaním, zo strany zamestnávateľa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného činu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiť výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera.
Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom práce.
Aplikačná prax uplynulých štyroch rokov poukázala aj na slabé miesta súčasnej právnej úpravy, ktoré nemohli byť v čase tvorby terajšieho zákona známe ani predvídané.
Ukázalo sa, že terajší zákon sa nedostal do širšieho spoločenského povedomia, čo je jedna z príčin jeho nedostatočného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniť zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace činnosti, samostatnému a na tento účel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto činnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieľ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné zvážiť možnosť poskytnúť whistleblowerovi postavenie oznamovateľa s právom robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať dôkazy, a obdobne aj úradu ak poskytuje whistleblowerovi ochranu, v trestnom konaní, čo súčasná právna úprava neumožňuje.
Nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý je momentálne na rokovaní v NRSR, predstavuje kontinuitu so súčasnou právnou úpravou z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveň využíva poznatky získané z aplikačnej praxe, s cieľom prehĺbiť, rozšíriť a zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti.
NBS vyčíslila vplyv tvrdého brexitu na slovenskú ekonomiku
30. 1. 2019
Tvrdý brexit by mohol spôsobiť pokles hrubého domáceho produktu (HDP) slovenskej ekonomiky kumulatívne o 0,7 percenta až 1,1 percenta do roku 2023. Vplyv na slovenskú ekonomiku by bol najmä prostredníctvom zahraničného obchodu, ktorý by mohol zoslabnúť. Vyplýva to z aktualizovanej Strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS) za posledný kvartál minulého roka.
Neistota ohľadom budúceho usporiadania hospodárskych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou (EÚ) podľa NBS predstavuje jedno z významných rizík. NBS sa pri vyčíslení vplyvu tvrdého brexitu na ekonomiky opierala najmä o výpočty britskej centrálnej banky. Tá vypočítala, že tvrdý brexit by do roku 2023 spôsobil kumulatívne zníženie HDP Veľkej Británie (VB) o štyri až sedem percent. Nižší hospodársky rast VB a zavedenie obchodných bariér by viedli k nižšiemu importu z krajín EÚ približne o 12 percent, čo by sa prejavilo zoslabnutím hospodárskeho rastu aj importu slovenských obchodných partnerov. "Tento negatívny efekt na zahraničný dopyt po slovenskom exporte predstavuje hlavný kanál pôsobenia brexitu na slovenskú ekonomiku," vysvetlila NBS. Nepriamy efekt by bol prostredníctvom ostatných obchodných partnerov pre vysoké zapojenie slovenskej ekonomiky v rámci globálnych hodnotových reťazcov.
Zákonné záložné právo
28. 1. 2019
V súvislosti s prijatím ostatnej novely zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) je nutné poukázať na fakt, že zákonné záložné právo sa podľa katastrálneho zákona bude zapisovať na príslušnom katastri nehnuteľností bez toho, aby sa skúmal vznik alebo samotná existencia pohľadávky, pretože vzniká zo zákona.
Touto zmenou sa umožnila aplikácia záložného práva ako prostriedku uplatnenia si spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré existuje zo zákona, vykonaním zápisu záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby neboli zmarené ich práva
Vplyvom vývoja na trhu s bytmi, resp. legislatívnych a spoločensko-ekonomických zmien sa však vyskytli ďalšie výrazné bariéry pre plynulý rozvoj a skvalitňovanie procesov prevádzky a údržby bytového fondu, a to hlavne pri realizácii inštitútu zákonného záložného práva voči chronickým neplatičom.
Budú platiť nové zmeny vo vlastníctve bytov a nebytových priestorov?
25. 1. 2019
V NR SR je v prerokovávaní novela zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť 1. 4. 2019.
V SR sa umožnila transformácia bytového fondu a stanovené podmienky dodnes využilo viac ako 80 % nájomcov na získanie vlastníckych práv k týmto bytom.
Cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe, napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností.
Najčastejším dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absolútne nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne korešponduje s logickým zameraním záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov a ktoré predpokladá možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov a neplatičov do budúcnosti.
Pripravovaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na plneniach spojených s užívaním bytu neplatiča a preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vrecka.